A poradíš mu, kde tu žumpu má vyviezť?

(23. máj 2016)

   Olej z motorových píl, odpad a splašky zo žúmp, aj také sú naše lesy, lúky a polia. A vraj zdravé potraviny! Obohatené rôznymi čistiacimi prostriedkami z kúpeľní a WC. Keď som sa nad tým pohoršovala, bývala kolegyňa mi povedala: „A poradíš mu, kde tú žumpu má vyviezť?“

   Hľadala som nejaké vecí vo svojich starých príspevkoch do novín a tam som našla tento text a pod ním dátum 04.07.2012. Akoby som ho napísala dnes. Nič sa nezmenilo, iba lesov odvtedy viditeľne znovu ubudlo. Odporúčam, aby si ho prečítali predovšetkým mešťania, lebo dedinčania vedia, ako to chodí. Vtedy mal článok titulok: "O lese, hubách, liečivých rastlinách a …"

   Znovu je tu hubárska sezóna! Každý rok sa na ňu teším. Už pred niekoľkými týždňami som si všimla, že ubudol ďalší kus „môjho“ lesa, v ktorom som poznala každé zákutie. Teraz na mňa zíza prázdnota, lebo po zoťatých stromoch zostali len pne. Ale nie o tom chcem dnes písať. Mám ešte jeden zážitok, ktorý sa neustále vracia, a nielen s hubárskou sezónou.

   Lesy na pravom brehu Koprivničky, ktorá preteká pozdĺž (v minulosti slávnej krajinskej) cesty z Marhane do Koprivnice, sú nádherné. Autom sa dostanete až k odbočke do Vyšného Kručova, „prekročíte“ Koprivničku a už ste pod lesom. Stretávate známych i neznámych, prehodíte pár slov a ďalej sa kocháte krásou, ktorá vás obklopuje.

  Jedného dňa som sa vracala s košíkom plným húb a zadívala som sa na lúku pod lesom. Hádam všetky druhy rastlín, ktoré sa nachádzajú v tomto výškovom pásme po celom Slovensku, boli tu, priamo predo mnou, na jednom jedinom mieste. Bolo medzi nimi mnoho liečivých bylín, nuž som si z nich nazbierala. Veď kto by odolal!

   Vyrušil ma hluk motora a zápach. Obzerám sa  a o niekoľko metrov ďalej zbadám fekálne auto, ktoré strieka na moje liečivé rastliny všetky výkaly, ktoré nazbieralo zo žúmp pri rodinných domoch v obciach, ktoré nemajú kanalizáciu. Hodila som zem nazbierané liečivé rastliny a zmätená som sa pobrala domov.

   Ani v Koprivnici, ani v okolitých obciach nemáme kanalizáciu. Je to taká, ako sa hovorí „bradatá“ stavba. Začali sme ju stavať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Potrubie je už mnoho rokov v zemi a už sme aj zabudli na ťažké mechanizmy, ktoré nám devastovali záhrady a záhradky.

   V Nariadení vlády č.216 z roku 1998 sa hovorí o schválení územného plánu pre veľký územný celok – Prešovský kraj, do ktorého je zahrnutý zberač skupinovej kanalizácie na trase: Koprivnica – Buclovany – Abrahamovce s bočnou trasou Koprivnica – Stuľany – Lopúchov – Brezov – Lascov. Dokument je podpísaný vtedajším predsedom vlády  Vladimírom Mečiarom. A tak si smelo môžeme povedať: „My sme kanalizáciu začali stavať ešte za Mečiara  a dokončili sme ju za ….“ Veď dajako si to treba zapamätať.

   Viem, že starostovia dotknutých obcí robia, čo môžu. Iba nechápem, prečo sme zakopali potrubie do zeme a čakáme. Investovali sme do toho čas a peniaze. Sprievodnými javmi sú rôzne dohady, nie každému sa páči kadiaľ vedie kanál, kde sú umiestnené odpadové šachty, niektorí vraj nemajú ani potrubie, … . Chátrajúca stavba nikomu neprináša úžitok.

   Nie sme jedinou dedinou v Slovenskej republike, ktorá má tento problém. Vraj, keby sme mali nad 2000 obyvateľov, bolo by to jednoduchšie. Nechápem, na aký „účel“ nám slúžia naši europoslanci, keď nedokážu najprv vysvetliť a potom presadiť, aby dotácie na kanalizáciu a rôzne iné stavby dostali aj menšie obce. Pokiaľ pôjde o dobrú vec, obce sa dokážu spojiť a vytvoriť jeden projekt (pre 2000 obyvateľov), ktorý potom spoločne zrealizujú.

   Možno raz, až povedie diaľnica až do Bardejova, prípadne tu bude letisko, objavia krásy východoslovenského vidieka aj poslanci a problémy, ktoré dnes riešia, budú diametrálne odlišné od tých, ktoré tu na nich čakajú. A možno dovtedy nebudeme mať lesy  a splašky a odpad z hornatého severu poputuje do Dunaja. Chcete vedieť, kadiaľ pôjdu tie naše? Z Koprivničky do Tople, Ondavy, Bodrogu, Tisy, Dunaja a Čierneho mora, kde dovolenkuje tisíce Európanov.

   Západné Slovensko devastujeme priemyselnými parkami, aby sme mohli zamestnať cudzincov a zvyšok Slovenska sa snaží prežiť spôsobom, ako ste si práve prečítali.

Príslovia na zamyslenie:

• Ako zaseješ, tak budeš žať
• Ak chceme med, nekopeme do úľa
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva
• Božie mlyny melú pomaly ale isto