Aj za socializmu sa štrajkovalo

(11. apríl 2016)

   Neštrajkovali učitelia, ale rodičia. Keďže táto téma je veľmi aktuálna aj dnes, rozhodla som sa zverejniť, ako jedna dedinka v okrese Bardejov prišla o druhý stupeň základnej deväťročnej školy a teraz jej hrozí, že príde aj o prvý.

   Začal sa školský rok 1970/1971 a s ním odišla do histórie ZDŠ v Koprivnici. Nebolo to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Úplne náhodou sa mi dostalo do rúk niekoľko dokumentov týkajúcich sa tohto problému.

   Prvý dokument bol s dátumom 3. september 1970 a píše sa v ňom: „Dňa 3. septembra 1970 navštívila delegácia občanov obce Koprivnica z okresu Bardejov Ministerstvo školstva SSR, kde rokovala o znovuzriadení základnej deväťročnej školy s 1.- 9. ročníkom. Bolo dohodnuté, že tunajšie ministerstvo v najbližších dňoch zabezpečí prerokovanie celej záležitosti okolo zrušenia školy svojím zodpovedným pracovníkom v spolupráci s okresnými činiteľmi ONV Bardejov.“

   Pod týmto oznamom je nečitateľne podpísaný vedúci I. odboru a pod podpisom je pečiatka Ministerstva školstva SSR Bratislava.

   Druhý list je adresovaný Rade Miestneho národného výboru v Koprivnici a je podpísaný vedúcim oddelenia ZDŠ (znovu nečitateľne) a pod podpisom je pečiatka ministerstva školstva. Je krátky, preto ho budem citovať celý: „Na tunajšie Ministerstvo školstva SSR dostavil sa dňa 15. a 16. septembra 1970 občan Vašej obce s. František Imre vo veci zrušenia školy v Koprivnici. Žiadame Vás, aby ste žiakov ihneď začali posielať do Základnej deväťročnej školy v Marhani. Ministerstvo školstva SSR do mesiaca celú záležitosť znovu prešetrí a až potom zaujme konečné stanovisko k existencii Základnej deväťročnej školy so  6. – 9. ročníkom vo Vašej obci, čo prerokuje s príslušnými okresnými orgánmi.“

   A do tretice list s adresou František Imre, Koprivnica 109, okres Bardejov. Odosielateľom je Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, oddelenie školstva a vedy, Bratislava. Aj tu je iba nečitateľný podpis a pečiatka ústredného orgánu strany. Citujem: „Vážený súdruh!  Prosíme vziať na vedomie, že Vašu sťažnosť, zaslanú aj ÚV KSS proti zrušeniu ZDŠ v Koprivnici, sme prejednali s Ministerstvom školstva SSR, ktoré v krátkom čase prešetrí Vašu sťažnosť.“ Obsah tejto sťažnosti nepoznám.

   Druhá sťažnosť občanov Koprivnice (už po prešetrení Ministerstvom školstva SSR) má niekoľko strán, preto z nej vyberiem iba niektoré časti.

   V sťažnosti sa zdôrazňuje, že zrušiť ZDŠ v Koprivnici bolo unáhlené rozhodnutie a nesprávne. S predstaviteľmi obcí nikto nerokoval. Koprivničania dostali iba strohú odpoveď, že škola v Koprivnici nebude a ostatné obce ostali aj bez tejto strohej odpovede. Do Koprivnice chodili deti z Buclovan, Lopúchova a Stulian. Aj v týchto obciach boli rodičia nespokojní.

   Ďalej sa konštatuje, že sa v Koprivnici mala stavať nová budova ZDŠ, na ktorú už boli vypracované projekty, vyvlastnené pozemky a vykúpené budovy, ktorých majitelia súhlasili s tým, že tam bude stáť nová škola.

   Občania sa dozvedeli, že projekty boli presunuté do obce Hažlín, ďalej citujem:  „… kde je doposiaľ súkromné hospodárenie a bola uprednostnená pred našou a susednými družstevnými obcami, ktorých počet obyvateľov ďaleko prevyšuje počet obyvateľov tejto súkromnej obce. Toto nás aj odradilo od brigádnickej pomoci pri výstavbe teraz stavanej, pre nás nevyhovujúcej školy a s výstavbou ktorej sa v poslednej dobe už úplne prestalo.“

   Ďalej občania Koprivnice sľubujú, že ak sa Ministerstvo školstva SR rozhodne postaviť ZDŠ-ku v Koprivnici, zmeškané na výstavbe školy dobehnú a v rámci brigád budú pracovať bezplatne, ba aj niektoré materiály na stavbu dodajú z vlastných zdrojov, tiež bezplatne. Rovnaké stanovisko zaujali aj Buclovany, Lopúchov a Stuľany.

   Dokonca došlo až tak ďaleko, že nespokojnosť žien z Koprivnice vyvrcholila tým, že odmietli pracovať na JRD (jednotnom roľníckom družstve). Túto záležitosť riešil v obci  predseda Okresného národného výboru  a občanom prisľúbil, že na prerokovanie  celej záležitosti vyšle do obce zodpovedného pracovníka. Ten neprišiel aj napriek tomu, že začal nový školský rok a deti do ZDŠ v Marhani nenastúpili.

   Koprivničania si zvolili šesťčlennú delegáciu, ktorá rokovala s vyššími orgánmi, ale na Ministerstve školstva SR dosiahli iba to, že  im prisľúbili pracovníka, ktorý priamo na mieste, spolu s pracovníkmi okresného národného výboru, bude problém riešiť. Nakoniec to dopadlo tak, že sa nič neriešilo, iba sa vedúci odboru školstva  ONV súdruh Vendel zúčastnil verejnej schôdze v Koprivnici, požiadavku občanov zásadne odmietol a povedal: „To je naše rozhodnutie a nikto nemá právo sa do toho miešať.“ Tieto slová Koprivničanov veľmi pobúrili.

   Ďalej citujem zo sťažnosti: „Pokiaľ my vieme, tak uznesenia strany a vlády sú prejednávané na členských schôdzach a uskutočňujú sa aj verejné pohovory o otázkach, ktoré strana rieši. Teraz nevieme, kto má čo do našej bývalej ZDŠ hovoriť, či len súdruh Vendel, vedúci odboru školstva ONV, alebo aj ostatní občania z obce Koprivnica a pridružených obcí. My si myslíme, že pokiaľ sa dali zrušiť všetky tie nesprávne uznesenia z roku 1968, tak sa dá zrušiť aj nesprávne vynesené uznesenie o zrušení ZDŠ v Koprivnici.“

   Pod listom sú podpísaní poverení šiesti členovia delegácie: Mária Billá, Anna Daňková, Anna Holovová, František Imre, Mária Moravcová. Jeden podpis je nečitateľný, preto neviem, kto sa za ním skrýva..

   Nič nepomohlo. V školskom roku 1969/70 deti z Koprivnice a Stulian nastúpili do Základnej školy v Marhani a deti z Buclovan a Lopúchova do Raslavíc.

   Bol to boj s veternými mlynmi, alebo sa Koprivničania zobudili príliš neskoro, keď už bolo o všetkom rozhodnuté? Dostať odpoveď na túto otázku si vyžaduje ďalšie pátranie. Čo sa dá robiť. Časy, keď chodili Marhaňčania do školy v Koprivnici sú dávno preč.

   Všetky tieto dokumenty, z ktorých citujem, ale aj ďalšie, ktoré mi slúžili ako zdroj poznania, som našla v dokumentoch, ktoré si uchovával môj otec. Zomrel v roku 1988 a ja sa ho už na nič nemôžem spýtať.