Ani mi neuveríte, čo som zažila!

(16. máj 2016)

   Toto sú slová mojej bývalej kolegyne z druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy som žila a pracovala v Bratislave. Zhruba o desať rokov neskôr som o tomto zážitku mojej bývalej kolegyne napísala článok do regionálnych novín. Mojim priateľom a známym sa článok páčil. Možno zaujme aj vás.

   Éra socializmu práve dožívala a moja mama vtedy poznamenala: Socializmus je ako naše muškáty – samý kvet a korene hnijú. Na tie slová sa nedá zabudnúť. Nedá sa zabudnúť ani na mnoho iných vecí… Vžime sa teda do atmosféry posledného roku Československej socialistickej republiky. Aj toto sa vtedy udialo. Malá epizódka, ktorá predpovedala zmenu:

   Do kancelárie vtrhla kolegyňa so slovami: „Ani mi neuveríte, čo som zažila!“ a hneď nám porozprávala tento príbeh.

   V električke boli všetky miesta na sedenie obsadené a stáli iba dvaja, možno traja ľudia, a tak každý videl, čo sa v nej dialo. Zadumaná stará pani hľadela do prázdna, keď ju náhle niekto tresol po hlave. Obzrela sa a za ňou sedelo asi trojročné dieťa so svojou mamou. Keď sa to stalo druhýkrát,  niekto z cestujúcich požiadal mladú mamičku, nech s tým niečo urobí. „Ja zo svojho dieťaťa vychovávam individualitu a vy mi nebudete radiť, ako to mám robiť.“ znela jej odpoveď. Nezabrali ani poznámky ďalších cestujúcich a dieťa ďalej trápilo svoju obeť.

   Keď sa blížili k zastávke, k mamičke s malým tyranom pristúpil mladý muž. Strelil jej po papuli a povedal: „Moja mama zo mňa vychovala individualitu.“ Električka zastavila, on vystúpil a stratil sa v dave. Všetci ostali ako obarení. Liečba šokom zabrala.

   Tento príbeh sa ľuďom páčil. Rozprávali ho po celej Bratislave v rôznych verziách. Toto je originál. Moja bývala kolegyňa bola očitým svedkom tohto malého incidentu.

   Odvtedy ubehlo hádam tridsať rokov a ja s úžasom sledujem ako sa v triedach pre talentované deti rodia nové individuality. Stačí si pozrieť ukážky z ich činností v televízií – niekoľko detí v priam ideálnych priestoroch s množstvom encyklopédií a s učiteľkou – „koordinátorkou“. Tak sú laikom prezentované tieto „skvelé“ vymoženosti nášho školstva.  

   Bol Deň učiteľov a STV sa rozhodla venovať svoju rannú reláciu učiteľom. Medzi pozvanými bola aj najvrchnejšia šéfka slovenských (aj českých) elitných škôl. Otázky moderátorov relácie, možno nechtiac vyslovené, ju priviedli k priznaniu, že v sociálnom vývoji týchto detí sú problémy.

   Moja bývala žiačka študuje na vysokej škole v Bratislave. Jeden taký mimoriadny talent majú v ročníku. „Viete, ona má výbornú pamäť, bez problémov sa naučí všetko, ale prakticky to nevie využiť. … a je taká detská. Nielen my, ale aj učitelia sú z nej nešťastní. Viac o nej neviem povedať.“ Moja zvedavá otázka ju trochu zaskočila, čo sa odzrkadľuje v odpovedi, ktorá je o to úprimnejšia. 

   Možno vás prekvapí, že som na záver svojho príspevku vybrala práve tento citát Alberta Einsteina: „Pre všeobecné dobro je dôležité vychovávať k individualite: iba silná osobnosť dokáže prísť s novými myšlienkami, ktoré spoločnosť potrebuje pre svoj neustály rozvoj a uspokojenie potrieb – a tiež preto, aby sa zabránilo sterilite a skostnatenosti.“ Vychovávať k individualite sa dá rôznymi metódami. Vybrali sme tú správnu? Individualita je svojrázna osobnosť a podľa mňa sú svojrázne osobnosti aj mimoriadne nadané deti.

   Aby som to ešte viac skomplikovala, premýšľajte, prečo som vybrala aj ďalší citát Alberta Einsteina – najväčšieho vedca dvadsiateho storočia, o ktorom je známe, že hral na husliach, zaujímal sa o umenie, filozofiu, politiku: „Cieľom školy by vždy malo byť, aby ju mladý človek opúšťal ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista.  Inak bude – so svojimi špecializovanými vedomosťami – viac pripomínať vycvičeného psa ako harmonicky rozvinutého človeka.“

Bardejovské novosti č. 15  -  8. apríl 2008      

Blog Pravda  -  16. máj 2016