Bezdomovci – podvodníci. Sú aj iní?

(30. apríl 2016)

   Hádam pred rokom ma pred obchodným centrom oslovil človek, ktorý na bezdomovca nevyzeral. Vysvetlil mi, že prišiel o všetko a potreboval by aspoň euro, lebo bez toho ho do útulku nevezmú, aby sa tam najedol a vyspal. Nepoznám, aké pravidlá platia v útulkoch pre bezdomovcom, ale uverila som mu.

   Neskôr som ho stretla v obchodnom centre. Nakupoval. Košík mal naložený vrchovato, ale neboli to iba základné potraviny, ale aj alkohol, rôzne sladkostí, sladké i slané pečivo, klobásky, slanina, šunka, … no jednoducho všetko na veľkú oslavu. Pozrela som na neho a do nákupného košíka. Bolo mu to nepríjemné a rýchlo sa mi stratil z dohľadu.

   Tu je iný príbeh. Bezdomovec oslovil hádam 17 ročné dievča blízko autobusovej stanice. Vyžobral od nej nejaké drobné. Šla predo mnou a tak som si všimla, že sa na chvíľu zastavila, vybrala peňaženku z tašky, prepočítala drobné, čo jej tam ešte zostali. Vložila ju späť do tašky. O chvíľu ju znovu vybrala, ešte raz vysýpala drobné do dlane a znovu prepočítala. Bola bezradná, zmätená a nešťastná. Pravdepodobne si musela na cestu domov požičať.

   Ďalšia osobná skúsenosť. Mladý muž ma oslovil s tým, že si zabudol tašku s dokladmi v kamarátovom aute. Potreboval si ešte niečo vybaviť, tak sa zdržal v meste. Domov sa chcel dostať autobusom. Vraj nejaké drobné má, ale chýba mu ešte euro. Nevidela som na tom nič zle, tak som mu to euro dala. Veď sa to môže stať komukoľvek.

   O niekoľko dní sa to zopakovalo. Oslovil ma iný zábudlivec, tiež potreboval na autobus. Rovnako slušne, ako ma on požiadal, ja som odmietla s tým, že nemám drobné. O chvíľu pristúpil k ďalšej osobe a svoje euro dostal.

   Často stretávam chromých, slepých a hluchých bezdomovcov, ktorí zrazu začnú chodiť, vidieť a zbystria sluch, keď sa niekto nad tým začuduje. Už sa nedivím, keď im niekto sprosto vynadá. Videla som žobráka, ktorý žobral na jedlo a keď mu jedna pani ponúkla jedlo zo svojho nákupného košíka, „zvysoka“ sa na ňu pozrel a odišiel. On chcel peniaze.

   Pred niekoľkými rokmi som si kúpila od bezdomovca časopis, ale bola v ňom iba cirkevná propaganda a tá ma od ďalšieho eura za časopis odradila. Čakala som, že v ňom nájdem príbehy o bezdomovcoch, o možnostiach, ako sa im dá pomôcť tak, aby vás na ulici neokrádali všelijakí podvodníci.

   Hovorí sa: „Za dobrotu na žobrotu.“ Ak by som sa snažila prispieť každému žobrákovi, ktorý ma o to požiadal, už by som bola na žobrote aj ja. A ako vidím, „rodina“ žobrákov sa na Slovensku neustále rozrastá. Možno aj preto, lebo už žobrú aj takí, ktorí na to nie sú odkázaní. Zaberajú miesto skutočným žobrákom a tým čo zostáva? Alkohol.

   Chýba vám nejaký optimistický záver s návrhom riešenia tohto problému? Možno až pán Matovič s pánom Lipšicom odhalia všetkých zlodejov a pán Fico ich potrestá (myslím tých zlodejov), nebudeme mať ani žobrákov. Ak sa to nepodarí, je tu ešte pán Kotleba, ktorému po jednej televíznej debate stúpol počet priaznivo naklonených.