Biely dom, Kremeľ, Ukrajina, my a zlaté prasiatko

Keďže sa všeličo zmenilo a pred sviatkami nedávame pokoj zbraniam, štrajkujeme, hašteríme sa a nevieme s tým prestať, rozhodla som sa, že aj môj predvianočný blog sa ponesie v trochu inom duchu, nie podľa starých zvyklostí.

Biely dom je symbolom slobody a demokracie. Nie náhodou je bielej farby, lebo tá pôsobí na človeka upokojujúco a symbolizuje čistotu v tom najširšom možnom ponímaní. Niekedy pôsobí sterilne a tak človeka núti, aby bielu obohatil obrazmi a príbehmi, ktoré sa viažu k spomínanému domu.

Kremeľ je stredoveká pevnosť z pálených tehál. Možno povedať, že je červenej farby. Neunavuje, dodáva energiu, ale preháňať s ňou netreba, lebo nás spáli. Ak ju skrotíte, vie byť užitočná. Čo tak skombinovať ju s bielou farbou Bieleho domu … Alebo radšej Biely dom skombinovať s červenou farbou Kremľa?

Staré ruské príslovie hovorí: „Nad Ruskom Kremeľ a nad Kremľom už len Boh.“ Veriaci vedia o akého Boha sa jedná, lebo v neho veria. A čo neveriaci? Neveria v toho istého Boha, alebo neveria v nejakého iného Boha? O Bohu sa nedá debatovať, tvrdia veriaci, treba v neho slepo veriť. Pripomínam, že aj nad Bielym domom je už len Boh, ibaže im to neustále nepripomína ľudové príslovie a tak …

Ukrajina je krajina na okraji. Krajšie povedané – je hraničným pásmom medzi Kremľom a Bielym domom. Problém tkvie v tom, že Ukrajina to chce naopak – chce byť hraničným pásmom medzi Bielym domom a Kremľom. A na tom jej záleží. Nechce primiešať červenú farbu k bielej, ale rada by Kremeľ natrela na bielo.

Škoda len, že do toho ťahá „celý svet“ a nebuduje si svoju kapitalistickú demokraciu na americký spôsob zvnútra. A možno aj buduje … „Požijeme, uvidíme“, zvyknú hovoriť Rusi. Aj my sme si od roku 1989 požili a celý svet vidí, že sa to dá urobiť aj mierovou cestou. Jednoducho povedané, najprv si treba vybudovať kapitalizmus a potom bude aj zlaté prasiatko. Či?

HEDVIGA IMROVÁ

15.12.2018