Bude sa prezident Kiska sťahovať?

(6. február 2018)

   Náš prezident je najpopulárnejší politik na Slovensku. Po blate, čo na neho nahádzali, zostali škvrny, ktorých sa ťažko zbaví. Je na výslní a tam tie škvrny priam oslepujú zrak. Neustále sa nimi niekto zaoberá, rozoberá ich do posledného kolieska, skladá a znovu rozoberá a škvŕn pribúda.

Teraz, na prvý pohľad, o niečom inom. Naša vláda vynakladá nesmierne veľa úsilia na to, aby sa ľudia sťahovali do tých častí republiky, kde im vytvorila pracovné príležitostí. Nedarí sa jej. Slováci pevne zakorenili na svojom rodnom grunte a tu sa cítia bezpečne. Nebudem to doširoka rozoberať, to každý vie, okrem vlády.

   Aj náš pán prezident je východniar. Hovorí sa síce, že po Poprad „pada dišč“ a od Popradu prší dážď, ale my ho máme za svojho. Aký-taký, ale náš, hovorí sa. Bratislavčania ho vraj milujú. Prečo sa teda neodsťahuje za prácou do Bratislavy? Prečo sa drží Popradu ako kliešť? Má tam silné rodinné zázemie a priateľov? Miluje svoj rodný kraj a rodný dom so všetkým, čo k nemu patrí? To nikto nevie.

   Je najpopulárnejším politikom, mnohí sa v ňom vidia a túžia byť ako on. Pán prezident sa nechce presťahovať, tak sa nesťahujú ani východniari. Dumajú a dumajú, až vydumali, že pán prezident má vážny dôvod, prečo sa nepresťahuje za prácou z východu na západ, ale nesmie ho prezradiť.

   Našej vláde neostáva nič iné, jednoducho sa musí s pánom prezidentom dohodnúť, ak chce, aby východniari opustili svoje domovy a sťahovali sa na západ republiky. Východniari sú už takí, a nielen východniari! Hovoria: „Ak je niekto školovaný, bol bohatým podnikateľom, teraz je prezidentom a znovu bude bohatým podnikateľom, ten vie, čo robí a treba sa od neho učiť – ak sa on neodsťahuje, neodsťahujeme sa ani my ostatní.“

   Na dokreslenie filozofie jednoduchých ľudí uvediem príklad z môjho života. Po rokoch som sa vrátila do svojej rodnej dedinky. Stretla som mamu svojej kamarátky, ktorú som nevidela hádam dvadsať rokov. Prihovorila sa mi a vykala mi. Spýtala som sa jej prečo mi vyká, veď jej dcéra je moja kamarátka, videla predsa, ako som rástla a aj ona vo mne zanechala stopy, radila mi, ako si mám poradiť s niektorými problémami, jednoducho – aj ona ma vychovávala. Jej odpoveď bola jednoduchá: „Sce školovane, buľi sce ve švece, ňeška znace vecej jak ja, ta še patri, žebi mi vam vikala.“

   Jednoducho povedané: Ak by prezident Kiska nechodil do Bratislavy na týždňovky, ale by sa tam presťahoval so svojou rodinou, jeho príklad by nasledovali aj ďalší východniari. Je prezident – je autorita, nech už sa o ňom hovorí čokoľvek. Tak to berie bežný človek. Krčmové reči na tom nič nezmenia.

6. február 2018