Cesta do hlbín Sulíkovej duše

(23. júl 2016)

   Stále som nechápala, prečo má pán poslanec Richard Sulík toľko stúpencov, lebo ja mám z neho zmiešané pocity. Pozrela som si jeho životopis, jeho komentáre, výmeny názorov, …a vykľulo sa mi z toho toto:

   Prisťahovalec (utečenec, imigrant) do NSR. Tak rozhodli jeho rodičia. Najprv inklinoval k technike. Neskôr sa z neho stal ekonóm. Pobyt v cudzine, záujem o techniku a ekonómiu vedel skvelo zužitkovať. Vrátil sa na Slovensko, založil spoločnosť FaxCopy (1991) a dovážal kancelársku techniku. Po desiatich rokoch zo spoločnosti odišiel.

   Ekonomickú univerzitu v Bratislave so špecializáciou na dane a daňové poradenstvo ukončil v roku 2003. „Ešte počas štúdia sa stal poradcom novovymenovaného ministra financií Ivana Mikloša pre daňovú reformu. „Koncepcia daňovej reformy“, ktorú vypracoval, bola súčasne aj jeho diplomovou prácou. Štúdium ukončil obhájením diplomovej práce: Daňová reforma SR.“ https://sulik.sk/richard-sulik-zivotopis/

   Zákony týkajúce sa daňovej reformy boli schválené (2003). „Nasledujúci deň podal Richard Sulík ako poradca Ivana Mikloša výpoveď (od zoznámenia Richarda Sulíka s Ivanom Miklošom a schválením zákonov prešlo iba neuveriteľných 51 týždňov).“ https://sulik.sk/richard-sulik-zivotopis/

   Rovnako, ako pri spoločnosti FaxCopy, aj v úlohe poradcu, dosiahol, čo chcel a odišiel za novým problémom, ktorý bolo treba vyriešiť. „V roku 2004 sa stal riaditeľom mestskej spoločnosti OLO a.s. s cieľom vykonať jej reštrukturalizáciu. Po dosiahnutí svojich ambícií dal v marci 2006 výpoveď. Stal sa opäť poradcom, tentokrát nasledujúceho ministra financií Jána Počiatka, po boku ktorého zotrval do roku 2007.“  https://sulik.sk/richard-sulik-zivotopis/

   A čo jeho vlastná politická kariéra? Vyberám z toho istého zdroja, iba som to trochu skrátila:

• V marci 2009 sa Richard Sulík stal predsedom vlastnej pravicovo-liberálne orientovanej strany Sloboda a Solidarita.
• V júni 2010 bol Richard Sulík zvolený za predsedu parlamentu. Na pozícii predsedu parlamentu zotrval z dôvodu pádu vlády do 13.októbra 2011.
• Začiatkom roku 2012 sa na Slovensku konali predčasné parlamentné voľby. Richard Sulík sa dostal do opozície, odkiaľ vytrvalo a nahlas nesúhlasí s politikou eurosocialistov v Európskom parlamente.
• V máji 2014 bol zvolený za stranu SaS za poslanca Európskeho parlamentu.
• Po marcových parlamentných voľbách v roku 2016 sa Richard Sulík stal lídrom najsilnejšej pravicovej strany.

   Sú to fakty, ktoré veľa napovedia o Richardovi Sulíkovi.  Ak si odmyslíme všetky tie šarvátky, politickú neohrabanosť, niekedy trochu arogantné politické vystupovanie, prehnané sebavedomie, vychádza mi z toho, že všetko, čo si doteraz pán Sulík zaumienil, doviedol do úspešného konca.

   Iste, existujú vecí, o ktorých nehovorí, ale to predsa robí každý politik. Priateľov v politike asi nemá. Teraz mi vŕta v hlave, prečo sa spolčil s pánmi Lipšicom a Matovičom.  Ekonóm + právnik + manažér = silná trojka. Kto je vodca? Silní spojenci na dobu určitú? Prečo idú s bubnom na zajace?

   Najviac kričí manažér. Právnik a ekonóm využili jeho daností krikľúňa. Právnik je stále menej presvedčivý a ekonóm hovorí o veciach, ktoré sa chudobe čoraz menej páčia. Možno grilovanie na námestiach skončilo. Možno pán Sulík zmení rétoriku, lebo čas ešte nedozrel povedať všetko. Určite už niečo vymyslel, našiel nové prostriedky, nových spoločníkov, aby dosiahol svoj cieľ. Ukrajinský Majdan na Slovensku predsa nikto rozumný nechce.

   Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Tú treba odrezať. Niekedy sa nedá ísť priamo, hľadajú sa prostriedky, ktoré účel nakoniec posvätí. Ale netreba zabúdať, že ryba sa čistí od chvosta. Kým má ryba hlavu, chvostík si môže plieskať  po námestiach. Až začne čistenie …  radšej nedopoviem.

   Dva roky bol pán Sulík riaditeľom firmy, ktorá odvážala a likvidovala odpad. Prečo ho tá firma tak zaujala, čo si v nej chcel vyskúšať, aby to v budúcnosti využil, on predsa všetko, čo robí, robí s nejakým zámerom. Do spomínanej firmy odišiel priamo od Ivana Mikloša, ktorý je na reštrukturalizáciu odborník. Možno on ho inšpiroval.

   Je priam otcovsky trpezlivý, keď odpovedá na otázky svojich obdivovateľov. Už ma neprekvapuje, že sa k nemu ľudia hrnú, predovšetkým mladí ľudia – naša budúcnosť. Všetci chcú byť úspešní, bohatí a pravičiari. A možno raz bude ich prezidentom. A možno ho predbehne niekto iný, kto nezverí všetku moc pri určovaní minimálnej mzdy do rúk zamestnávateľov.