ČLÁNKY O ŠKOLSTVE 2016 - 1

Zoznam článkov o školstve:

 

15.02.2016 - KTO JE MÚDREJŠÍ, SESTRIČKY ALEBO UČITELIA?

03.02.2016 - UČITELIA TO ZVLÁDNU, ALE ZVLÁDNU TO AJ ŽIACI A RODIČIA?

23.01.2016 - V JANUÁRI NA JAHODY? PÁN MINISTER DRAXLER TO NEZVLÁDNE

18.01.2016 - ČO KLÍČI V ICH KRESŤANSKÝCH DUŠIČKÁCH

05.01.2016 - PÁN DRAXLER DO ČIEHO ZADKU STE NABRALI SMER?

 

 

oOo

 

 

KTO JE MÚDREJŠÍ, SESTRIČKY ALEBO UČITELIA?

 

Koľko krokov dopredu mali premyslené sestričky a koľko učitelia pred štrajkom? Jednoznačne obe skupiny stratili časť dôvery verejnosti a obe skupiny vyplavili na povrch množstvo zaujímavých faktov.

 

Akože, som sestričkou, rozhodnem sa štrajkovať, dám výpoveď. Stane sa zo mňa nezamestnaná štrajkujúca sestrička. Čo je v tejto chvíli pre mňa prioritou? Budem sa snažiť bojovať za vyššie platy pre zamestnané sestričky, alebo si začnem hľadať prácu, ktorá je lepšie platená?

 

Spýtala som sa na to niekoľkých ľudí. Väčšina by si hľadala prácu, ale jedna odpoveď ma zaujala: „Sestrička sa zaeviduje na úrade práce, dostane podporu v nezamestnanosti, je o ňu aspoň čiastočne postarané a môže si veselo ešte istý čas štrajkovať. Veď sestričiek je málo, prácu si určite nájde aj neskôr. Potom bude mať vyšší plat, ktorý si vyštrajkovala za finančnej podpory štátu.“

 

Akosi sa to štrajkujúcim sestričkám vymklo z rúk. Nepremysleli si aspoň desať krokov dopredu a pri každom kroku im chýbala alternatíva – ak toto nevyjde, pôjdeme týmto smerom, ale môžeme ísť aj týmto smerom, alebo aj týmto, …

 

Kdesi som čítala, že teraz tieto nezamestnané sestričky na čele s pani Kaveckou chodia po nemocniciach a kontrolujú, či sú tam zamestnané tie správne sestričky, s tou správnou kvalifikáciou. Zdá sa vám to normálne?

 

Učitelia výpoveď nedali. Na ich miesto sa rýchlo nájde náhrada. Toto riskovať nechceli. Spôsob, akým štrajkovali, svedčí o tom, že ich rozhodnutia sa postupne vyvíjali, prispôsobovali sa situácii. Transparenty s hrdým heslom „Som učiteľ“ pôsobili komicky, rovnako ako šantenie na námestiach. Tým si úctu verejnosti nezískali. Isté je, že skomplikovali život rodičom svojich žiakov a kolegom, ktorí zostali pracovať.

 

Štrajk učiteľov pokračuje. Do štrajku sa zapojili vysokoškolskí učitelia. Dáky čudný je to štrajk. Z jednej vysokej školy štrajkuje iba toľko učiteľov, že ich zrátaš na jednej ruke, z inej vysokej školy na inom konci republiky iba jeden, z ďalšej o niečo viac. Nechápem, to si len tak jednoducho zmyslí nejaký asistent a ide štrajkovať? Aspoň tak som to pochopila zo správ v Slovenskom rozhlase. To vedenia škôl znášajú taký chaos na svojom pracovisku? Možno je to úplne ináč, ale takto sa to prezentuje verejnosti.

 

Čo viac zapôsobí na verejnosť? Naivita sestričiek, či premyslená taktika učiteľov, ktorí sa rozhodli aj naďalej si robiť zo škôl holubníky. Sestričky poľutujete, lebo naleteli, ale učitelia si lietajú kade-tade, vymýšľajú si svoj vlastný program a do svojho holubníka priletia iba vtedy, keď sa im zachce.

 

Ozaj, ešte odpoveď na otázku z titulku: Štrajkujúce sestričky sú naivné a štrajkujúci učitelia prešpekulovaní teoretici. Múdri sú tí, ktorí zostali pracovať – z jednej aj druhej skupiny. Keď štrajk, tak po voľbách a s jasnými požiadavkami a cieľmi – taký štrajk by určite podporila aj verejnosť.

 

HEDVIGA IMROVÁ

15. 02. 2016

 

 

oOo

 

 

UČITELIA TO ZVLÁDNU, ALE ZVLÁDNU TO AJ ŽIACI A RODIČIA?

 

Prišiel nový rok a dni sa začali predlžovať. Starí ľudia zvyknú hovoriť: „Na Novi rok o kuri krok, na Tri kraľe o krok daľej, na Hromnice o hodzinu vecej.“ Dni sa predlžujú, čas letí a už sa nevráti, čo sme zmeškali, to nedohoníme, ale zostanú nám spomienky, ktoré z duše len tak ľahko nevygumuješ.

 

Od februára sa na posun času trochu zabúda a začne sa pripomínať druhá ľudová múdrosť: „Vo februaru vtački, v marcu mački, v apriľu psi a v maju mi.“ To sa ľahko zapamätá. Na dedine všetko prežívame ináč ako v meste. Už vo februári sa rozštebocú vtáčiky, v marci sa ozývajú mačacie vyznania lásky, v apríli začnú psie zhromaždenia, no a máj nepotrebuje komentár. Vtedy sa ľudia ťažko sústreďujú na prácu. Nádherná príroda, rozkvitnuté stromy, neodolateľná vôňa …

 

Vráťme sa do reality. Zostáva päť mesiacov do konca školského roka. Najprv treba pripraviť karneval, lebo je to tradícia. Hneď po ňom sa deti tešia na februárové týždenné jarné prázdniny. Koncom marca prídu veľkonočné prázdniny a učitelia oslávia svoj Deň učiteľov.

 

Ani sa nenazdáme a príde máj so školskými výletmi. Aj Medzinárodný deň detí treba osláviť. Len čo sa deti spamätajú z oslavy, už prichádza horúci ťažký jún s písomkami, skúšaním a rôznymi inými overovaniami vedomostí. Keď sú deti otestované, učitelia zakrúžkujú známky. Vypíšu vysvedčenia a všetci spoločne slávnostne ukončia školský rok. Hurá na letné dvojmesačné prázdniny! Učitelia, samozrejme, na dovolenku, ktorú tak veľmi potrebujú, lebo školský rok bol náročný.

 

Je mi ľúto školopovinné deti a ich rodičov. Ako to všetko zvládnu! Premýšľala som o tom nahlas a môj syn poznamenal: „Všetko je na deťoch a ich rodičoch, či už učitelia v škole sú, alebo aj nie sú, to nie je podstatné.“ Zhrozila som sa a ďalej som ho nepočúvala. Zapla som si internet a  pred očami sa mi objavila veta od anonymného autora: „Čím menej sú učitelia so žiakmi, tým menej škody na nich napáchajú.“ Tých, ktorí sa zastali učiteľov, bolo veľmi málo.

 

Neviem, čo sa to porobilo. Akosi sa všetko vymklo z rúk, ale komu? Nie každý si myslí, že vláde a politikom … a ak, tak len niektorým. Sú aj takí, čo si myslia, že na vine sú učitelia, ktorým je teraz nepríjemné cúvnuť. Nová vláda tu bude čo nevidieť a prísľuby sú od každej politickej strany, že školstvo bude ich prioritou. Kde je teda problém?

 

HEDVIGA IMROVÁ

03. 02. 2016

 

 

oOo

 

 

V JANUÁRI NA JAHODY? PÁN MINISTER DRAXLER TO NEZVLÁDNE

 

Učitelia si myslia, že áno. Ženú ho do lesa, lebo sa práve prebudili z dlhého zimného spánku. Myslia si, že dokáže zázraky. Jednoducho zmeškali autobus a musia si počkať na ďalší.

 

Istý čas som učila. Dohnali ma k tomu okolnosti. Učila som prvých 7 rokov svojej pracovnej kariéry (obdobie socializmu) a 7 rokov pred odchodom do dôchodku (obdobie slovenského kapitalizmu). Po prvých dňoch učenia som sa posťažovala svojmu známemu, že ja tam asi nevydržím, že si budem musieť nájsť inú prácu. „Nebudeš, prispôsobíš sa!“ povedal veľmi rozhodne. Mal pravdu. Bola som triednou učiteľkou skvelým žiakom a chcela som sa o nich starať až do deviatky. Dnes ich mám na facebooku a teším sa z ich úspechov.

 

Jedna malá epizódka na dokreslenie. Prišiel na mňa rad napísať zápisnicu z porady. Poznámky som odkonzultovala s pánom riaditeľom a doma som ju prepísala na počítači a vytlačila. Aké bolo moje prekvapenie, keď som musela vytlačený text ručne prepísať do zošita, ktorý bol na tento účel určený. Pán riaditeľ sa nedal presvedčiť. Mal svoj zabehnutý systém. Bolo to v roku 2000. Len nedávno odišiel do dôchodku. Dnes v tejto škole pôsobí mladá šikovná riaditeľka.

 

Nechcem porovnávať školstvo z obdobia socializmu s tým dnešným, bude stačiť, ak pridám druhú epizódku. Rozčuľoval sa otec rómskeho žiaka po rodičovskom združení: „Muj sin chodzi do dzeviateho ročnika a nič nezna. Ja som chodzil do školi za socializmu a nemal take dobre znamki jak ma un, ale znam sebe šicko spočitac a nedam še oklamac. Ja še ho bojim poslac i do obchodu na nakup, bo co ked ho oklamu. Zna lem teľo, co som ho ja naučil, same prakticke veci. Vipočitac, keľo slupki treba na plot, keľo drutu treba kupic, …“

 

Do tretice ešte jedna epizódka. Mladý muž, absolvent vysokej školy, pracuje vo firme za minimálnu mzdu. Spýtala som sa ho, prečo si nehľadá miesto s vyšším platom. Odpovedal mi: „Zbieram skúsenosti, chcem sa vypracovať, založiť si vlastnú firmu. Teraz premýšľam len o tom, ako táto firma funguje. Prečo sú zamestnanci ochotní robiť aj za minimálnu mzdu, prečo sa majiteľovi firmy darí. Nebudem tu dlho.“

 

Myslím, že to nepotrebuje komentár. Jedna otázka na záver – čo treba naučiť deti, aby sa uplatnili v moderných firmách, ktoré sú minimálne desaťročie pred našim školstvom? Treba ich naučiť hľadať súvislosti, triediť informácie, premýšľať. Treba aj peniaze, ale hlavne zdravý sedliacky rozum.

 

HEDVIGA IMROVÁ

23. 01. 2016

 

 

oOo

 

 

ČO KLÍČI V ICH KRESŤANSKÝCH DUŠIČKÁCH

 

Môj syn má technické myslenie a verí len tomu, čo si logicky zdôvodni. Na prvom stupni základnej školy to bolo jednoduché. Pani riaditeľka bola veľmi ústretová osoba. Ústretový bol aj pán farár. Keď prišiel do dediny biskup, pani riaditeľka sa ma spýtala, či môže môjho syna zobrať do kostola spolu s ostatnými deťmi. Samozrejme, že som súhlasila. Po návrate domov mal množstvo otázok a postrehov, aké by si dospelý človek nevšimol. Nebudem to rozoberať.

 

Na druhom stupni základnej školy bol jediný, kto sa prihlásil na etickú výchovu. Pán riaditeľ sa ma spýtal: „Čo budeme robiť?“ Dohodli sme sa, že bude chodiť na náboženstvo, že on to s pánom farárom dohodne, aby sa ho na hodinách náboženstva nič nepýtal. Prišiel iný pán riaditeľ aj iný pán farár, ktorý sa na prvý pohľad javil ako menej tolerantný. S pánom riaditeľom sme mali vymyslenú alternatívu, ktorú sme nevyužili, lebo aj druhý pán farár mal pre nás pochopenie.

 

Najhoršie ho čakalo na hodine zemepisu. Tam sa mu dostalo posmeškov a ponižovania neúrekom. Všetky sa týkali jeho ateizmu. Keď som sa ho spýtala, čo na to spolužiaci, povedal, že spomínaného učiteľa majú tiež plné zuby. Až omnoho neskôr som sa dozvedela, že ich bil palicou, ťahal za vlasy, ako v stredoveku. O tom mi syn nepovedal. „Mám ísť za pánom riaditeľom?“ spýtala som sa ho. „Koho si nevážim, nemôže ma uraziť.“ Znela jeho odpoveď. Za pánom riaditeľom som predsa len šla. Bol to tretí riaditeľ v poradí, v čase, keď syn navštevoval základnú školu. Prisľúbil mi, že sa s pánom učiteľom porozpráva. Keď som sa syna pýtala, či sa to zlepšilo, povedal mi, že už viac o tom nebude hovoriť. Bol už deviatak, tešil sa na strednú školu. Možno v tom bolo aj niečo viac.

 

Som pokrstená aj pobirmovaná katolíčka. Viedla ma k tomu mama. Otec bol ateista. Mala som skvelého triedneho učiteľa na základnej škole. Bol to druhý človek, ktorý zasial do mojej duše semienko pochybností. Keď som končila základnú školu, všetko sa utriaslo. Trvalo to skoro rok. V myšlienkach som mala obrovský chaos a nie a nie sa z neho dostať. Preto som zo svojho syna vychovala ateistu a s úžasom sledujem jeho myšlienkové pochody. Nebrzdí ich strach z pekla a spolieha sa na vlastné sily, nie na tie na Nebesiach.

 

Niekoľkí starší ľudia v našej dedine mi povedali, že keby som chodila do kostola, ľudia v dedine by si ma omnoho viac vážili. Nechápala som. „Znaš, kto ne je katolik, ta je dakus iňši, takeho katolici podceňuju. Nikemu nepovic, že ci to ja povedal, bo budzem mac hrich medži ľudzami.“ – výrok jedného z nich. Ďalší mi poradil, nebol z našej dediny, bol to priateľ môjho otca: „Občas sa objav v kostole, na veľké sviatky a budeš mať od nich pokoj. Ináč to bude pre teba stále horšie, keď chceš žiť na dedine.“

 

V poslednom čase nachádzam na facebooku toto: „Verím v Boha a nehanbím sa za to.“ Myslím si, že tu niečo nie je s kostolným poriadkom. Prečo mladí ľudia cítia potrebu verejne prezentovať, že sú veriaci? Potrebujú to vykričať do celého sveta, aby zahnali svoje pochybností a už nemohli cúvnuť? Čo klíči v ich kresťanských dušičkách?

 

HEDVIGA IMROVÁ

18. 01. 2016

 

 

oOo

 

 

PÁN DRAXLER DO ČIEHO ZADKU STE NABRALI SMER?

 

Čítala som, čítala a nechápala som: „Draxler chce vyššie platy pre učiteľov z lokalít s vyššími nákladmi.“ (SITA 03.01.2016). Týmto smerom pôjdem, ak budem voliť Smer – SD? Mám si privykať na myšlienku, že sa o chvíľu objavia titulky: „Vyššie životné minimum pre ľudí z lokalít s vyššími nákladmi“, „Vyššia minimálna mzda pre ľudí z lokalít s vyššími nákladmi“, „Vyššie dôchodky pre ľudí z lokalít s vyššími nákladmi“, …?

 

Jediná veta pána Draxlera dáva toľko podnetov na premýšľanie. Uberajú sa rôznymi smermi. Je bratislavský volič pre pána Draxlera až taký dôležitý? Je rovnako dôležitý aj pre Smer – SD? A čo zvyšok Slovenska? Sú to hlupáci?

 

Teraz si to nasmerujem na učiteľov. Trochu popremýšľam a niečo vylovím zo spomienok.

 

Nežná revolúcia začala žať svoje úspechy a dôležité miesta na všetkých stupňoch riadenia boli dosadzované inými dôležitými ľuďmi. Tými, ktorí prejavili svoju odvahu na námestiach a pranierovali tých, čo ich nepustili k válovu. Jeden taký – vedúci odboru školstva – na porade riaditeľov základných škôl medzi iným povedal, že už naši učitelia na dedinách nebudú musieť gazdovať, chovať býky, trápiť sa na poliach, chodiť na brigády, aby si privyrobili. Vraj odteraz sa postavenie učiteľa v spoločnosti zmení, učiteľ dostane adekvátnu mzdu a voľný čas mu zostane na oddych.

 

Prešlo niekoľko rokov, spomínaný vedúci už v školstve nepracuje. Čo sa odvtedy zmenilo? Uvediem jeden príklad zo života. Môj známy je učiteľom. Cez leto si chcel privyrobiť. Núkala sa mu slušne platená robota na stavbe v Českej republike. Už v prvý deň ho privítal jeho bývalý žiak: „Pan učiteľ, ta co vy a tu, a pri takej roboce? Ta naco sce študovali?“

 

Z iného rozprávania: „Pán učiteľ, a vy sce še za co vyučili? spýtal sa malý rómsky žiačik. Učiteľ to najprv nechápal a tak sa spýtal, ako to myslí. “Pán učiteľ XY še vyučil za kombajnistu (v lete si totiž privyrábal pri žatevných prácach) a vy sce co vyučený? Co robice, ked sebe chcece zarobic? Jak živice svoju rodzinu?”

 

V učebnici literárnej výchovy pre 6. ročník ZŠ, ktorú zostavili Mgr. D. Petríková, PaedDr. R. Trutz a Mgr. E. Greifová je na strane 86 napísané: “Jeho veľkou túžbou bolo stať sa lekárom, lenže chudoba rozhodla ináč, stal sa iba vidieckym učiteľom.” Čo sa asi s touto vetou dostáva do podvedomia žiakov? Možno to, čo sa odkiaľsi dostalo aj ministrovi Draxlerovi.

 

Bratislavskí učitelia už ministra presvedčili, lebo chce vyššie platy pre učiteľov z lokalít s vyššími nákladmi. A čo tí ostatní? Teraz vidím dôvod, aby učitelia štrajkovali, hlavne tí zo zvyšku Slovenska, ale teraz majú prázdniny. Keď príde čas a myšlienka pána Draxlera sa dostane do zákonov, vidiecki učitelia sa budú čudovať, prečo musia prideliť zo svojej mzdy bratislavským učiteľom.

 

HEDVIGA IMROVÁ

05. 01. 2016

 

 

oOo