ČLÁNKY O ŠKOLSTVE 2016 - 3

Zoznam článkov o školstve:

 

05.07.2016 - NIELEN O NAŠOM ŠKOLSTVE, ALE AJ O JURIJOVI GAGARINOVI

10.07.2016 - PÁN PREZIDENT KISKA TEORETIZUJE, PÁN POSLANEC KOLLÁR ...

21.05.2016 - KOĽKÝCH ÚRADNÍKOV EŠTE TREBA ODVOLAŤ, ABY ...

20.05.2016 - AK BY BOL SÚDNY PRÍKAZ FALOŠNÝ, KTO BY BOL ZODPOVEDNÝ?

 

 

oOo

 

 

NIELEN O NAŠOM ŠKOLSTVE, ALE AJ O JURIJOVI GAGARINOVI

 

Začal sa nový školský rok a rodičia školopovinných detí premýšľajú, ako ho zvládnu. Učitelia už ohlásili štrajk, hoci verejnosť sa od nich pomaly ale isto dištancuje. Slovenský pospolitý národ im prestáva rozumieť. Vzdelávajú a vychovávajú aj deti, ktoré napriek všetkému idú v ich šľapajach a chcú byť učiteľmi. A možno ani nie.

 

Vraj vyštudovať sociálnu prácu je ešte jednoduchšie ako pedagogiku. Vraj existuje jedna vysoká škola na Slovensku, ktorú zvládne každý. Vraj aj Poliak, ktorý neovláda slovenský jazyk. Použila som slovko vraj, čo môže znamenať aj  jedna pani povedala.  Bez vetra sa ani lístok nepohne, čo poviete? Možno každý študuje to, na čo si trúfa a nemyslí na svoje uplatnenie v praxi.

 

Mladí ľudia dnes potrebujú papier, že absolvovali vysokú školu, aby sa dostali medzi intelektuálov. Inteligenciu, ktorá povedie túto krajinu k svetlejším zajtrajškom, ako sa hovorilo za čias socializmu. Ibaže vtedy bolo pomenej intelektuálov a viac tých, ktorí museli pracovať, aby bolo z čoho žiť.

 

Prvé ponovembrové deti majú dnes 26 rokov. Základy im dala demokratická škola a zvyšok sa kde naučili? Mama a otec pracujú v zahraničí. Babky a dedkovia vnúčatá nezvládajú. Vypočula som si rozhovor dvoch asi desaťročných chlapcov:

• Ocec i mama zarobia a maš i na cigareti i na pivo i na mobil, ale co zrobime, ked nebudu vladac na nas   robic?
• Ta zrobime toto, co i oni zrobili. Pujdzeme do Anglicka.

Jednoduché riešenie. Budúcnosti sa neboja. Aký otec, taký syn, aká matka …

 

Ale kto bude tvoriť hodnoty a robiť na slovenskú inteligenciu, ktorá manuálne robiť nebude, ak aj áno, tak iba v zahraničí. A akáže  je to vzdelaná inteligencia, ktorá nechápe, že o vlasť – domovinu – domov sa treba starať, zveľaďovať ho, milovať a nie iba využiť, čo sa dá a zdúchnuť za lepším.

 

No vidíte a tí naši učitelia nejdú za lepším, ale pechoria sa, bojujú do poslednej kvapky potu za vyššie platy namiesto toho, aby bojovali a pechorili sa za kvalitnejšie školstvo. A vôbec, vedia, čo je v slovenskom školstve zhnité? A možno to ani nechcú vedieť? Veď kvalitnejší absolventi škôl, ktorí zostanú doma, znamenajú kvalitnejší život v krajine i vyššie platy nielen pre učiteľov.

 

Možno všetko stavili na talentované deti. Niektoré už vraj študujú na dobrých zahraničných vysokých školách. Ja na tieto nadané deti neverím, iba na „nadaných“ rodičov. Každé normálne zdravé dieťa má na niečo talent, len ho treba objaviť.

 

Spomenula som si na Vlak družby, šírošíru sovietsku krajinu a základnú školu v malej dedinke, v ktorej sa učil prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. Spýtala som sa jeho pani učiteľky, či sa javil ako talentované dieťa, či bol výborný žiak  už na základnej škole. Povedala mi: „Znajete, eta byl maľčik.“ (Viete, bol to chlapec.) Veľavravné. Spôsob, akým to povedala, tajomný úsmev, žiariace oči plné lásky,… jednoducho veľká osobnosť – učiteľka. Už určite nežije, ale spomienka na ňu je uložená hlboko v mojej duši.

 

HEDVIGA IMROVÁ

20.05.2016

 

 

oOo

 

 

PÁN PREZIDENT KISKA TEORETIZUJE,

PÁN POSLANEC KOLLÁR TO POVEDAL NA ROVINU

 

Pána prezidenta Kisku trápi vzdelanostná úroveň rómskych detí. Stanovil cieľ, ale ako sa dá dosiahnuť, to musí vyriešiť niekto iný. Mňa trápi vzdelanostná úroveň všetkých detí, samozrejme, že aj tých rómskych. Tu učitelia nepomôžu, aj keď budú mať plat, o akom zatiaľ iba snívajú. Problém spočíva v niečom  úplne inom.

 

Na príklade zo života sa to dá najlepšie pochopiť. Národnostnú otázku nechajme stranou. Najtalentovanejšie deti chodia na osemročné gymnázia a do iných škôl, ktoré boli vytvorené špeciálne pre ne. Škoda len, že sa v dospelosti ich genialita kdesi vytráca.

 

Ostatné deti chodia do normálnej základnej školy. Aj keď „talentovaní“ rodičia vyňali svoje „talentované“ deti zo šedého priemeru, nemôžeme konštatovať, že v normálnych triedach zostal iba šedý priemer. Zostali tam talentované deti chudobných rodičov, ale aj deti s istým stupňom debility a samozrejme aj tie priemerné, ktoré majú trochu inú predstavu o svojom živote, než akú majú ich učitelia. Sem-tam sa nájdu aj deti, ktoré sa nezmestia do kože. Trieda je živý organizmus, ktorý sa vyvíja, žije svoj život, zdokonaľuje sa. Dychtí po poznaní. Formuje si kolektív, učí sa v ňom žiť.

 

Predstavte si svoje dieťa doma, keď sa učí a ich mladší súrodenec ho neustále vyrušuje, neuvedomuje si to, lebo je ešte malý. Samozrejme, že sa snažíte, aby malo vaše staršie dieťa podmienky na vzdelávanie sa, na prípravu do školy a o drobca sa zatiaľ postaráte. Nechali by ste pri ňom aj ďalšie tri menšie deti, keď sa učí? Asi by sa vaše staršie dieťa prestalo učiť, alebo …

 

Čo však má urobiť v škole? V triede sú dve deti, ktoré ledva zvládajú učivo, štyri deti s určitým stupňom debility, ktoré učiteľ nedokáže zamestnať na celých štyridsaťpäť minút, lebo sa to ani nedá. Musí sa predsa venovať aj normálnym deťom. Moja vlastná skúsenosť. Suché konštatovanie, ktoré chcem vymazať z pamäti, ale sa to nedá.

 

Na literárnej výchove (téma sci-fi) som sa, len tak medzi rečou (skôr zo žartu) opýtala, či niekto už videl mimozemšťana a ihneď som otázku oľutovala. Všetky oči sa sústredili na mentálne postihnuté deti. Vtedy stačil iba prst na ústa. Podobných momentov s istou dávkou veselostí, ba až krutostí, bolo veľa. Deti sa potrebovali nejako odreagovať. A na kom inom, ak nie na tých, ktorí ničomu nerozumeli a ktorí boli zdrojom ich problémov.

 

Iné to bolo na vychádzkach a všelijakých aktivitách školy, tam normálnym zdravým deťom mentálne postihnuté deti neprekážali a brali ich také, aké sú, neponižovali ich, neurážali.

 

Spomínam si, ako sa žiaci z nižších ročníkov tešili, že až postúpia do vyšších ročníkov, zbavia sa tejto ťarchy (mentálne postihnutých detí), ktorá ich ťahá ku vedomostnému a psychickému dnu. Aj učiteľ je nešťastný, ale pomáha, ako sa len dá, vysvetľuje, aby toto obdobie, bez ujmy na zdraví a ujmy na vedomostiach, pretrpeli.

 

Pre dieťa je škola pracoviskom – „robotou“, a toto si asi tie „múdre hlavy“ neuvedomili, ktoré súhlasili s tým, aby sa normálne deti vzdelávali  s deťmi s určitým stupňom debility.

 

Súhlasila by som s tým aj ja, ale to by nemohli existovať ani  školy pre „mimoriadne nadané“ deti. Nech sa teda všetci učia spolu a hneď by sme videli, ako sa európskym a našim zákonodarcom v hlavách začne rozjasňovať. Hlavne tým, ktorí majú školopovinné deti. Budú súhlasiť s tým, aby sa ich deti, z ktorých rastie nová elita (mylná predstava), vzdelávali s deťmi s určitým stupňom debility?

 

Poslanec Boris Kollár sa k tejto téme vyjadril a bola som prekvapená, že s tým nemal problém. Až bude skúsenejší politik, povie to zaobalenejšie a novinári budú spokojní. Nuž a učitelia o tom radšej nehovoria. Obvinili by ich, že sú rasisti, že nie sú humánni, že diskriminujú. Nie je to o rasizme, diskriminácii, ale o humanite. O humanite k zdravým deťom.

 

Ešte jedno porovnanie. Je to tak, ako keby ste nútili telesne postihnuté dieťa, aby riadne absolvovalo telesnú výchovu spolu so zdravými deťmi. Dokáže byť divákom, lebo je normálne, rozumné. Dokáže sa tiež so zdravými deťmi vzdelávať. Zdravé deti sa k nemu správajú korektne, ak aj nie, učiteľ to hravo uvedie na pravú mieru.

 

Dlho som zvažovala, či tento príspevok zverejním na blogu, ale odhodlala som sa. Robím to kvôli normálnym deťom. Gadžovským, rómskym, aj tým ostatným, ktorí sú na ceste k nám.

 

Poznámka pre reportérku TA3 – To nie učitelia pomáhali upratovačkám v prvom týždni prázdnin upratovať školu, ale upratovačky asistovali učiteľom pri upratovaní kabinetov s učebnými pomôckami. Viete si prestaviť manažéra, aby upratoval firmu? Dokumenty vo svojej kancelárii by asi upratovačke nezveril, ale odpadkové koše a vysávanie áno. Prácu manažuje rovnako, ako učiteľ vyučovací proces. Žeby  u reportérky zohral úlohu plat učiteľa a nejako sa jej to doplietlo?

 

HEDVIGA IMROVÁ

20.05.2016

 

 

oOo

 

 

KOĽKÝCH ÚRADNÍKOV EŠTE TREBA ODVOLAŤ, ABY BOLO VŠETKO V PORIADKU?

 

Pán Milan1 ma zaujal hlavne svojimi komentármi k blogom. Netvrdím, že s ním vo všetkom súhlasím, ale inšpiruje ma k premýšľaniu a niekedy aj k prehodnoteniu vlastných názorov. Veď človek, ktorý nič nové neprijme, stagnuje a odtiaľ je len krôčik do minulosti.

 

Vo svojom komentári k môjmu ostatnému blogu napísal:

„Len ono je to inak. Súdny znalec nemusí byť pedagóg, ale konať môže len v zmysle zákona a on ten zákon porušil, to napokon skonštatovala aj Tomanová, preto skončil. Riaditeľku niet prečo odvolávať, konala v súlade zo zákonom, ak by privolala políciu / asi by na to ani ten pán nečakal a dieťa by fyzicky uniesol / polícia by ju mohla obviniť z marenia súdneho rozhodnutia. Pozor na to, prenášaš vinu na riaditeľku, hoci tá nemala žiadne možnosti tomu zabrániť, proti nej a učiteľke stál súdny úradník, matka dieťaťa a kolízna opatrovateľka dieťaťa.“

 

Mám otázku. Ak pochybujem o pravosti súdneho rozhodnutia a vidím, že súdny úradník porušuje zákon, nemám právo privolať políciu, lebo by ma „mohla obviniť z marenia súdneho rozhodnutia“?

To znamená, že ak zbadám súdneho úradníka, mám mu uhnúť z cesty, nech sa deje, čo sa deje a nesmiem zavolať políciu, lebo sa dostanem do problémov? Tomu vy hovoríte právny štát?

 

Najkorupčnejší štát má najviac zákonov. Túto vetu som našla v mojich poznámkach medzi prísloviami. Potom som si prečítala vyjadrenie pána Milana1 k môjmu príspevku.

 

Hneď na to som si spomenula na moju babku, ktorá mi rozprávala svoju skúsenosť z obdobia Tisovho Slovenského štátu. Chcela predať zemiaky na trhu v Prešove. Prišli policajti a oznámili jej, že nemá povolenie a voz plný zemiakov musí odovzdať štátu. Ak s tým nesúhlasí, nech to dá súdu. Prikázala, aby zemiaky odovzdali policajtom a so slovami: „Ja pred sudami visoke ploti hradzim. Tote bandurki stoja menej jak tote vašo sudi“

 

Preto to vrece zemiakov. Na vysvetlenie citát z môjho predchádzajúceho blogu: “Riaditeľku školy by som ihneď odvolala. Veď si neodniesli vrece zemiakov. Súdnemu úradníkovi to nezazlievam, on nie je pedagóg a vrece zemiakov a dieťa sú u neho (asi) na rovnakej úrovni.” Takže tak.

 

HEDVIGA IMROVÁ

10.07.2016

 

 

 

oOo

 

 

 

AK BY BOL SÚDNY PRÍKAZ FALOŠNÝ, KTO BY BOL ZODPOVEDNÝ?

 

Neustále si kladiem otázku, čo by som urobila na mieste učiteľky, ktorej spred očí odviedli z triedy dieťa. Je mi jej veľmi ľúto. Pre svojich malých zverencov bola autoritou. Neviem, či tou autoritou aj zostala. Ešte horšie je na tom (u detí a možno aj u rodičov)  pani riaditeľka. Ak by som bola malým dieťaťom,  mysľou by mi asi prebehlo: pani učiteľka si zavolala na pomoc pani riaditeľku a tá nič neurobila. Väčšej autority  predsa na škole niet.

 

Čím viac chcem pochopiť, čo sa to stalo, tým menej chápem, ako si niekto môže len tak vtrhnúť do školy, ba dokonca do triedy. To votrelcov nikto nevidel, neupozornil ich, že najprv musia ísť za vedením školy? Už neexistujú žiadne pravidlá?

 

Podľa mňa, za všetko, čo sa deje v priestoroch školy, je zodpovedná riaditeľka. Starí rodičia doviedli dieťa do školy a už ho viac nevideli. Najbližšie možno nejaký vagabund bude mávať falošným súdnym príkazom a pani riaditeľka mu bude asistovať namiesto policajtov?

 

A čo starí rodičia? S tými sa nikto baviť nebude? To nemajú právo, aby sa s vnukom rozlúčili? Čo ak ho už nikdy neuvidia? Budú sa trápiť, čo sa s vnúčatkom stalo, či je v dobrých rukách, či netrpí, či mu neubližujú.

 

Povedzme to inak. Na spomínanej škole už neexistuje žiadna autorita. Prídu cudzí ľudia a robia si tu, čo chcú. Súdny úradník ukáže silné lakte a v tej chvíli sa stane niekym, aj keď porušuje zákon. Pani riaditeľka sa iba prizerá, ako sa stal cap záhradníkom v jej záhrade a ona tomu nedokáže zabrániť.  A kde bol školník so zdravým sedliackym rozumom?

 

Právnici nás znovu presvedčili o svojej sile aj na chvoste paragrafovej mašinérie. Plnia svoje úlohy aj cez mŕtvoly, veď ich dobre platíme. A učitelia sa iba prizerajú a konajú podľa výšky svojho platu. Už aby sa človek bál, zveriť im svoje dieťa do rúk.

 

Ak by bol súdny príkaz a súdny úradník falošný, kto by bol zodpovedný? Skvelý námet ako ukradnúť dieťa zo školy. Stále mi vŕta v hlave, prečo sa tak súdny úradník ponáhľal, prečo nepočkal na políciu? Konal tak z vlastnej vôle, alebo sa riadil nejakým špeciálnym príkazom?

 

Riaditeľku školy by som ihneď odvolala. Veď si neodniesli vrece zemiakov. Súdnemu úradníkovi to nezazlievam, on nie je pedagóg a vrece zemiakov a dieťa sú u neho (asi) na rovnakej úrovni.

 

HEDVIGA IMROVÁ

20.05.2016

 

 

oOo