Čo myslíte, hodí sa sem citát Ježiša Krista?

(11. september 2016)

   Počúvala som ho celú polhodinu, bola som jeho vystúpením fascinovaná, ako myš hľadiaca do očí hada. Toľko ľudí pourážal, pre bežných ľudí vysoko postavených – osobností. Nerozumiem tomu. Naozaj všetkých okolo seba predstihuje a nikto si s ním nedokáže poradiť? Je to živel, ktorý nás strhne do priepasti.

   Spomenula som si na rozhovor s jedným mojím kolegom spred mnohých rokov. Nie polhodinu, ale omnoho viac času venoval prejavu Fidela Castra. Spýtala som sa ho: „A ty vieš po španielsky, rozumel si mu?" „Nie, ani slovo! Fascinoval ma. Bol tak presvedčivý, žeby som za ním šiel aj na kraj sveta. Tá gestikulácia, ten hlas, plynulá reč s rôznymi intonáciami!“

   Nie, nebojte sa, nechcem porovnávať osobnosť, akým je Fidel Castro s našim Igorom Matovičom. To nie sú rovnocenní partneri! Spomenula som si len na jeden Castrov výrok spred mnohých rokov: „Idiot na dôležitom mieste napácha viac škôd, než desaťtisíc kontrarevolucionárov.“

   Nechcem nazvať Igora Matoviča idiotom a kontrarevolucionárom. Nič o ňom neviem. Možno by si toto pomenovanie zaslúžili iní. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Čo myslíte, hodí sa sem Ježišov citát? Je určený ľuďom, ktorí ho dokážu zastaviť, ale nič nerobia, lebo ho pokladajú za šaša.

   A ešte jednej maličkosti sa chcem dotknúť.

• „Šaty robia človeka.“
• „Kde ťa nepoznajú, tam sa pozerajú.“

Ak si oblečený ako vagabund v priestoroch, kde sa vyžaduje slušné oblečenie, čo si ľudia o tebe pomyslia?

   A znovu spomienka na minulosť. Bola som  s Vlakom družby v Moskve. S kamarátkou sme mali jediný cieľ tejto cesty – navštíviť Veľké divadlo v Moskve. Patrične sme sa na to pripravili. V tom čase bola u nás v móde dlhá róba. Pribalili sme si dlhé večerné šaty a verili sme, že sa nám to podarí.

   Spýtali sme sa našich sprievodkýň, či sa dá vybaviť návšteva nášho vysnívaného divadla, že si to zaplatíme. Prisľúbili, že sa o to pokúsia. Povedali, že pre všetkých sa to nedá, ale pre nás dve áno. Boli sme v siedmom nebi. Tak veľmi sme sa tešili! Povedali, že platiť netreba. To sme ešte netušili, že vstúpenky uhradili naše sprievodkyne z vlastného vrecka.

   Povedali nám, že po nás príde taxík a platiť nemusíme, lebo sme hostia. Všetko zariadili. Vyobliekali sme sa do našich rób a nastúpili sme do taxíka. Taxikár bol milý, úslužný, informoval nás o predstavení, ktoré uvidíme: opera – „A rána sú tu tiché…“ Videli sme rovnomenný film v našich kinách a nevedeli sme si ho predstaviť ako operu. Vymenili sme si významný pohľad, vystúpili sme z taxíka a vošli do vestibulu divadla.

   Uvádzačka nám pomohla, najprv si nás premerala od hlavy po päta a spýtala sa: „Vy inostranci?" (ste cudzinci?). „Da, inostranci, my prijechali iz Čechoslovakiji.“ To netreba prekladať. Bola milá, ústretová, zaželala nám príjemný umelecký zážitok. A ten bol! Po každej stránke.

   Vyfintené, v dlhých večerných róbach, s inou uvádzačkou pred nami, ktorá nám ukázala naše miesta. Zrazu sme si všimli šum v hľadisku. Všetci sa pozerali na nás. A potom to prišlo! Iba my dve sme mali dlhé večerné róby a všetci ostatní boli oblečení normálne, ako do roboty. Cudzinci (hovorili medzi sebou po francúzsky, anglicky, taliansky …) mali doslova turistické oblečenie. No, čo už…

   Predstavenie bolo fantastické. Cez prestávku sme počúvali hlasy okolo seba. Moskovčania poznali každý detail zo života dievčat, ktoré zomreli v borinách hlboko v lese počas 2. svetovej vojny. Zrazu sme ten film vnímali úplne ináč, ale naše róby boli stále stredobodom pozornosti. Presne tak, ako nevhodná „róba“ Igora Matoviča v slovenskom parlamente. Iný kraj, iný mrav. Asi ináč je to v Trnave, ináč v Martine a ináč v Bratislave. A najviac sa parádia ľudia na východe, vyparádia sa všade, kde sa dá.

   Už chápete, prečo som taká zmätená? Veľké divadlo v Moskve vnímali za socializmu Moskovčania a cudzinci ináč, ako my naše Národné divadlo v Bratislave. Národná rada SR je v očiach Slovákov ustanovizeň a nemožno si z nej robiť holubník.

   Alebo je demokracia a sloboda prejavu nado všetko? Predsa aj v kostole musí byť všetko s kostolným poriadkom. Podľa mňa, platí to aj pre Igora Matoviča. Už sa neviem dočkať človeka, ktorý s ním urobí poriadok. Držím mu palce, aby s tým nemal veľa práce. Ja sa totiž bojím jeho excesov. Hádam len nebude prosiť ľudí o pomoc megafónom.

   Na východe sa hovorí: „Spolki, čertove volki“. Musíte uznať, že s Igorom Matovičom sa dávajú dokopy všelijaké spolky. A viete, kam ho dovezú čertove volky? Do pekla horúceho a tam chce zobrať aj nás ostatných. Dúfam, že sa to nestane.