Čo napísal kronikár Jozef Zbiňovský

Na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva v Koprivnici sa ujal funkcie kronikára od 14. novembra 1935 Jozef Zbiňovský, správca učiteľ.  Tak sa začína kronika, ktorá sa mi dostala do rúk a do ktorej som smela na chvíľu nazrieť.

Bolo v nej veľa zaujímavých informácií. Nebudem ju presne citovať, niektoré slovné spojenia som si trochu upravila, jednoducho povedané, preložila som ich do súčasného jazyka.

Pôvodne som nemala záujem tieto informácie zverejniť, chcela som si len rozšíriť obzor svojich vedomostí o dedinke, v ktorej žijem. Pri ich pozornom čítaní mi napadli mnohé otázky, lebo v čase, keď bola kronika napísaná, niektoré súvislostí nebolo treba vysvetľovať.

Kronikár Zbiňovský v roku 1935 napísal:

Obec Koprivnica leží na ceste z Marhane do Raslavíc, severozápadne od okresného mesta Giraltovce (14 km). Zo všetkých strán ju obklopujú vrchy. Pozdĺž cesty stoja domy a sedliacke hospodárstva. Domy sú jednak murované s tvrdým krytom, alebo drevené kryté šindľami a slamou. Stodoly sú väčšinou kryté slamou.

Cesta z Marhane do Raslavíc je krajinská, ale bohužiaľ, je vo veľmi zlom stave. Povrch cesty má namiesto oblúka dolinu a tak voda po nej nemôže stekať. Po ceste prechádza veľa vozov naložených drevom, ktoré sa vozí na železničnú stanicu do Raslavíc. Najmä na jar a v jeseni, keď nastane obdobie dažďov, vozy cestu úplne zničia. Na úseku od Buclovan po Koprivnicu boli v roku 1934 vysadené ovocné stromy – jablone.

Uprostred dediny stojí kostol a pri ňom – na druhej strane cesty – fara. Podľa informácií zo župného archívu fara existovala už v roku 1245 a pravdepodobne bol vtedy postavený aj kostol.

• V roku 1564, v čase reformácie, bol v rukách evanjelikov.
• V roku 1520 kostol zhorel, ale bol obnovený.
• V roku 1718 prešiel opäť do rúk katolíkov.
• V roku 1808 bolo zemetrasenie a kostol bol poškodený.
• V roku 1856 farár Jozef Prišták ho dal na vlastné náklady opraviť.

Obec Koprivnica zažila ešte dve zemetrasenia – v roku 1894 a v roku 1914. Zemetrasenia opäť poškodili kostol, ale v roku 1922 bol zvnútra aj zvonku riadne opravený.

Matriky sú zachované z roku 1718.

Na severnej až severozápadnej strane obce sa nachádza cintorín. Nachádza sa tam rodinná hrobka bývalých patrónov kostola. K hrobke vedie osobitná, smrekmi vysadená, cesta. Aj okolo kostola sú hroby bývalých patrónov a veľkostatkárov. Na cintoríne pri kostole sú pochovaní traja a na obecnom cintoríne jeden vojak. Jeden z nich – Slovinec, povolaním učiteľ, bol pre zradu pri kostole zastrelený.

Kedysi tu boli aj cistertisti a ich kláštor sa nachádzal na tom mieste, kde je dnes obchod Neumanna.

Obec Koprivnica (predtým Pokryvnica), po maďarsky Magyarkapronca,  preto sa  tak nazývala, lebo tu boli iba pánske dvory a k ním náležiace služobníctvo. Obyvatelia v tej dobe žili skoro v porobe. Súkromný majetok nemali a boli odkázaní na milosť a nemilosť svojho pána. Na pánskych pozemkoch pracovali takmer zdarma. Zaobchádzalo sa s nimi kruto.

Keď sa tieto statky rozpadli, pozemky prešli do rúk sedliakov. V tejto dobe bolo mnoho rodín, ktoré prišli z iných krajov a zakúpili si budovy a pozemky z pánskeho majetku. Usadilo sa tu aj niekoľko maďarských rodín a svedčia o tom ich mená, ktoré majú maďarský pôvod: Kertys, Varga, Kočiš, atď..

Koprivničania boli výlučne katolíci, iba dve rodiny, ktoré sa do Koprivnice prisťahovali, boli evanjelické. Dnes tu žije aj päť gréckokatolíckych rodín a tri rodiny izraelitské.

Podľa cirkevného schematizmu z roku 1914 tu žilo:

• rímskokatolíkov - 492
• gréckokatolíkov - 20
• evanjelikov - 31
• izraelitov - 27
• bez vyznania - 1   

V roku 1930 bolo v obci 102 domov a 571 obyvateľov

Väčšina obyvateľov sa dnes živí roľníctvom, časť obyvateľov je zamestnaná ako hospodárski sluhovia a robotníci u miestneho veľkostatkára Mikuláša Desseffiho. Všeobecne ich nazývali komenciášmi.

Zo živnostníkov tu boli:

• kováči - 2
• obuvník - 1
• stolár - 1
• tesár - 1
• obchody so zmiešaným tovarom 2
• hostinec - 1

V kronike je zaznamenané mnoho zaujímavých faktov. Veľa priestoru je venované počasiu, školstvu, kultúrnemu a spoločenskému životu v obci. Zachycuje iba niekoľko rokov - obdobie od roku 1934 do roku 1939.

Na sever až severozápad od Koprivnice (3,5 km) sa nachádza  osada Dubie, ktorá je pod spoločnou správou obce Koprivnica. Väčšinu tamojších obyvateľov tvoria cudzí štátni príslušníci – Poliaci, ktorí si kúpili pozemky od Žida. Tak, ako v našej obci, aj v osade Dubie boli za starých čias pánske dvory, ktoré pripomínajú bývalú slávu šarišských magnátov. Dnes sú z nich iba rumy.

Toto je rozprávanie pána učiteľa Zbiňovského, ktorého veľmi často spomínala moja mama.