Črepinky z detských dušičiek

(6. apríl 2017)

   V živote človeka sa toho udeje! Je svedkom rôznych situácií, nad ktorými „rozum ostáva stáť“. Prečítajte si niekoľko príbehov z ulice, ktorých som bola svedkom. Nebudem ich komentovať.  Niektorí ich ohodnotíte ako banality – všedné, bezvýznamné príbehy.  Ja si však myslím, že vypovedajú o dobe, v ktorej žijeme.

oOo

   Po ulici išla skupinka stredoškolákov. Jeden z nich si všimol skupinku rómskych detí  a spýtal sa kamarátov:

• Môže mi niekto požičať desať centov?
• A na čo ti budú?
• Uvidíš!

   Zobral mincu od kamaráta, hodil ju medzi deti a všetci sa zabávali na tom, ako sa deti váľajú po zemi a snažia sa ju získať.

oOo

   Teraz iná skupinka mladých ľudí. Kupovali si zmrzlinu. Jedno z dievčat vybralo z peňaženky mincu a hodilo ju na zem.

„Prečo si to urobila?“ spýtala sa jej kamarátka. „Vieš, akú radosť urobím niekomu, kto tu mincu nájde?“ znela odpoveď.

   Sadli si na lavičku a čakali na šťastného nálezcu.

oOo

   Do tretice ešte jeden príbeh. Pred zmrzlinovým stánkom bol dlhý rad. Celkom vpredu stáli dve dievčatká, možno piatačky na základnej škole. Zobrali si zmrzlinu a odchádzali. „Zabudli ste si drobné.“ upozornila ich zmrzlinárka. Jedno z dievčat jej odpovedalo: „Drobné si nechajte.“ Po chvíľke dohadovania (platila 20 eurami) si dievčatko zobralo peniaze s poznámkou: „My máme veľa peňazí, ale keď nechcete?“

oOo

Staré príslovie hovorí: „Babka k babce, budú kapce.“

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka totiž slovo babka, okrem iného, znamená uhorský peniaz malej hodnoty.