Debata - verejná výmena názorov

Svoje blogy uverejňujem aj na stránkach denníka PRAVDA. Pod každým blogom je debata. Dozrel čas, aby som o blogoch, ale predovšetkým o debatách pod nimi niečo napísala. Ak sa chcete presvedčiť, či píšem pravdu, ťuknite si na odkaz na konci tohto blogu.

Umelci, ktorých živí humor, by sa mohli priživiť na rôznych debatách úplne obyčajných ľudí, lebo tí, na rozdiel od humoristov, humorom priam sršia, aj preto si tie debaty rada čítam.

Začnem od tých, ktorým debata slúži na niečo úplne iné, ako by ste predpokladali. Píšem o nich hneď na začiatku, lebo si zvyčajne blog nedočítajú až do konca.

Nevedia si poradiť s vlastnými problémami, ktoré ich kvária. Sú to nešťastníci, ktorí si neuvedomujú, že to, čo hovoria, hovorí o nich. Odkrývajú svoje vnútro a ostatní, len trochu inteligentní, v nich čítajú ako v otvorenej knihe. Každého, kto im oponuje, zosmiešnia, zrovnajú so zemou. Ak nenájdu podnet v blogu, príde na rad bloger.

A teraz o druhej skupine blogerov, ktorú možno rozdeliť do niekoľkých podskupín, ale to tu nie je podstatné.

V debate sa zvyčajne diskutuje o niečom, niekedy aj o názoroch blogéra, ale aj o názoroch niekoho tretieho, o kom blogér píše. Snažia sa blog obohatiť o nové pohľady na načrtnuté problémy. Je pravda, že požiadavky na blogera sú vysoké, niekedy mám pocit, že som sa ocitla na nejakom dôležitom vedeckom sympóziu.

Rada by som vysvetlila, prečo píšem blogy. Uvediem aspoň tri dôvody:

Kým som ešte životaschopný človek a nechcem iba vegetovať, na čo sa dá veľmi ľahko zvyknúť, musím svoje myšlienky prevetrávať, aby som vedela, či do tohto sveta ešte patrím, či mi mozog funguje normálne.

Čím viac píšem, tým ľahšie hľadám slová, aby som vyjadrila svoje myšlienky. Snažím sa, aby bolo menej slov a viac myšlienok. J. W. Goethe napísal svojmu priateľovi dlhý list a nakoniec pridal vetu: „Preto ti píšem taký dlhý list, lebo nemám čas.“

Veľmi sa poteším, ak sa v debate objaví niekto, kto ma posunie ďalej. Žiaľ, takých je málo. Vysvetľujem si to aj tým, že tie isté „slová, slová, slová …“ znejú dnes ináč, ako zneli za čias Hamleta, ale aj za Dubčeka. Poviete si, čo nám dnes môže povedať človek nasiaknutý socializmom? Asi to, že … radšej nedopoviem, nedozrel čas.

2. február 2019