Experimenty s deťmi

Toľko ľudí experimentuje s deťmi, prečo nie ja?! Aspoň v myšlienkach.

V mnohých krajinách sveta začínajú deti chodiť do základnej školy, keď dovŕšia vek 7 rokov. Prečo nie u nás? Základnú školu by ukončili vo veku 14 rokov a mali by za sebou druhé sedemročné obdobie.

Každú triedu by učil jeden učiteľ. Základné vzdelanie predsa musí (bez stresu a strachu) zvládnuť každý normálny človek – žiak aj učiteľ. Tým by sme vyriešili problém s „geniálnymi učiteľmi“, ktorých požiadavky na žiakov základných škôl sú niekedy také vysoké, že deti, ktorých daný predmet vôbec nezaujíma, naučia sa množstvo faktov naspamäť, aby zvládli písomku, prípadne ústnu skúšku a po nej všetko pustia z hlavy. Príde koniec školského roka a žiak je z daného predmetu totálne dutý. Pred prepadnutím ho zachránia iba známky z „bifľovačiek“. A tie stresy!!!

So žiakmi nebudú problémy, ak sa im vysvetli, že do ďalšieho ročníka postúpia vtedy, keď zvládnu predpísané učivo v danom ročníku. Na strednú školu sa dostanú vtedy, keď zvládnu predpísané učivo základnej školy. Ak sa nebudú učiť toľko nepotrebných vecí, ako sa učia, pochopia, čo sa od nich žiada a vo vlastnom záujme všetko hravo zvládnu. Zostane čas aj na koníčky.

Žiaci sa sami musia rozhodnúť, čo je pre nich dôležitejšie, študovať do hĺbky jeden predmet už na základnej škole, alebo ísť do šírky, aby zvládli základné informácie zo všetkých predmetov. Potrebujú predsa objaviť, čo ich zaujíma, čo by neskôr chceli študovať. Nemôžeme predsa od každého žiaka základnej školy žiadať, aby exceloval v každom predmete. Väčšina pedagógov často zabúda na to, že je to základná škola, že dieťa je hravé a nemôžu ho vyšťaviť do poslednej kvapôčky, lebo na strednej škole bude z neho len taká sušienka bez života, nemajúca záujem o nič.

Nuž a to najdôležitejšie nakoniec. Deti potrebujeme naučiť, ako získané informácie správne zatriediť, aby ich dokázali vytiahnuť z tej správnej priehradky vo svojej pamäti vždy, keď ich budú potrebovať. Všelijako ich poprepletať, doplniť chýbajúce fakty z internetu alebo kníh a nakoniec dospieť k vlastnému záveru, ktorý možno konfrontovať so spolužiakmi, priateľmi, učiteľmi i rodičmi.

Verím, že by to naši súčasní učitelia na základných školách zvládli.

8. december 2015