Fenomén, zjav, individualita?

Ľudová múdrosť hovorí: „Kde ťa nepoznajú, tam sa pozerajú.“ A ja sa pozerám a pozerám a individualít pribúda. Vlastne toto nie sú individuality, podobajú sa ako vajce vajcu, až na malé odchýlky.

Dedo Vševed mal dlhú bradu. Stala sa symbolom múdrosti. Možno preto tí, ktorí chcú prejaviť svoju múdrosť aspoň po formálnej stránke, nechávajú si narásť bradu.

Brada všeličo skryje, ale tiež všeličo odhalí. Ťažko sa číta z bradatej tváre. Čo asi skrýva? Neodvážim sa to vyjadriť verejne, lebo neviem, či smiem.

Rozdiely medzi ľuďmi sa vizážou postupne strácajú. Rovnaké rozstrapatené a neupravené brady majú niektorí umelci, niektorí politici i niektorí bezdomovci. Latinské príslovie hovorí, že „brada nerobí filozofa“. Slovenské príslovie je trochu zemitejšie a iba konštatuje, že „aj koza má bradu.“

Čo už, každý sa chce podobať bradatým slniečkarom, aj predseda parlamentu Danko, aj premiér Pelegrini, ba aj líder pravičiarov Sulík. Bude aj bradatý prezident Kiska?

Proti fúzom a bradám nič nemám. Pekne formované fičúrske fúziky, či brada s vrkôčikmi a v nich zapletené farebné koráliky stoja za pozornosť.

A ešte pesnička o brade

https://www.youtube.com/watch?v=0Kfb7gViT5w

6. máj 2019