GÁGA GUNÁR GÁGA, ...

Nechcem nikoho urážať, dokonca nebudem nikoho menovať, žiadnu političku, žiadneho politika, žiadnu politickú stranu, žiadnu moderátorku a žiadneho moderátora, lebo aj od nich závisí úroveň televíznych a rozhlasových predvolebných debát.

Môj syn sa učil na základnej škole básničku, ktorej autora si už nepamätám:

Gága gunár, gága v tráve na husičky gagotavé.

Gága gunár Gágorec: „Gagotať je krásna vec!“

Neviem, vlastne viem, prečo som si na ňu spomenula pri jednej predvolebnej televíznej debate. Toľko obmieľať dookola stále tie isté problémy! Toľko gagotu! Keby aspoň svoje stanoviská pri ich opakovaní lepšie vysvetlili, doplnili, aby sa už nedalo nič prekrútiť, lebo prekrúcačov máme nadmieru.

Moderátori sa dookola pýtajú na migrantov, nezamestnanosť, zdravotníctvo, školstvo. Kto viac sľúbi, ten u voliča vyhráva? Asi nie. V debatách som sa nedozvedela odpoveď na otázky, ktoré strany odlišujú. Budeme ženy trestať za umelé oplodnenie? Zakážeme interrupcie? Oddelíme cirkev od štátu? Zrušíme vatikánsku zmluvu? Čo s vyučovaním náboženstva na školách? Urobí niekto poriadok v RTVS? Toto a ešte mnoho ďalších vecí dusíme pod pokrievkou a bojíme sa, čo z toho bude, až sa to dovarí. Zatiaľ nekypí?

Moderátorov akoby tešilo a provokujú a provokujú, prekrúcajú (buď zámerne, a možno aj nechtiac) lebo v nervozite a v zlosti človek povie aj to, čo nechce a vytvorí priestor pre ďalšiu debatu nielen „riadenú“, ale aj takú obyčajnú krčmovú.

Nervozitu spôsobuje, hlavne pre divákov, neustále upozorňovanie: „Zostáva vám ešte toľko minút, toľko sekúnd.“ „Koniec! Chcem vám ušetriť čas na záverečné vyjadrenie.“ Aj niekoľkokrát takýmto spôsobom moderátor prerušuje debatu. Keby menej rozprával, viac usmerňoval, neprejavil by tak jasne svoje rezervy v diskutovanej téme a debatujúci by jasnejšie prezentovali svoje názory. Po skončení relácie zostane iba pocit veľkej naháňačky s časom.

Gagotanie je krásna vec, osobitne to predvolebné, ktoré sa ozýva zo všetkých strán. Už o niekoľko dní sa to skončí. Ešteže televízia a rozhlas vytvorili priestor na verejné prezentovanie začínajúcich politických strán. Niektoré prichádzajú, na prvý pohľad, s nečakanými nápadmi. Čas ukáže, nakoľko sú reálne, a či niekto niekedy v budúcnosti nájde odvahu a zrealizuje ich.

Dôležité je, že sú originálne, dávajú podnet na premýšľanie. Napríklad taká celoživotná renta pre každého človeka od narodenia až po smrť, nie vysoká, na prežitie, lebo treba aj pracovať, aby sa človek neunudil k smrti, aby sa mohli prejaviť individuality. Indivíduá sa nám, dúfam, podarí skrotiť.

Spomeniem ešte jednu básničku, ktorú sa naučil môj syn na prvom stupni základnej školy. Ani tu si nepamätám autora.

Húsky, húsky, húsky, máte žlté blúzky

A keď prejde leto celé, máte húsky blúzky biele.

Ako sa dá táto básnička spojiť s politikou? Nuž pred voľbami sú predvolebné sľuby žltej – slniečkovej farby. A keď prejde celé volebné obdobie, predvolebné sľuby vyblednú, zbelejú, až sa stratia. Zostane z nich nepopísaný biely papier. Alebo žeby víťaz volieb ukončil volebné obdobie s čistým štítom? Táto myšlienka sa dá rozvíjať donekonečna. Symboly majú úžasnú moc. Predstavte si červenú farbu – môže byť ničivá a spaľujúca, ale ak ju skrotíme, vyžaruje príjemné teplo.

HEDVIGA IMROVÁ

28. 02. 2016