Genocída je hrôzostrašné slovo

(22. máj 2018)

   Predstavme si, že sa z východu republiky vysťahujú ekonomicky aktívni ľudia aj so svojím potomstvom a na východe zostanú iba starenky a starčekovia, ktorí postupne vymrú. Čo tu zostane a čo s tým všetkým urobí čas?

   Budovy schátrajú. Po čase spadnú, zarastú burinou a do nich sa nasťahujú potkany a iná háveď … a všetko sa prispôsobí ich spôsobu života, dajú tomu nový obsah.

   A možno po ešte dlhšom čase tam príde niekto iný, kto tuto časť územia Slovenskej republiky prerobí na svoj obraz. Potom to už nebude Zemplín, Šariš, Spiš, Gemer, Abov… Popustím uzdu svojej fantázie – možno tam bude vojenská základňa, možno skládka nebezpečného odpadu a možno rekreačná oblasť pre vyvolených.

   Americký dizajnér webových stránok Jeffrey Zeldman je autorom takej myšlienky: „Obsah existuje skôr ako dizajn. Dizajn bez obsahu nie je dizajn, ale dekorácia.“

   Každý priemyselný výrobok má nejaký dizajn – vzhľad.

   Predstavme si učiteľa a policajta, podľa vzhľadu ich rozpoznáte už na prvý pohľad. Vyprodukovalo ich naše školstvo. Vzhľad – dizajn dotvorila prax. A teraz si predstavme Bratislavčana a Šarišana. Ak je Bratislavčan na východe a Šarišan v Bratislave, obaja prežívajú krušné chvíle najmä vtedy, ak sa chcú prispôsobiť domácim. Dizajn je viditeľný, preto dodatočná dekorácia, akési dozdobenie osobnosti, pôsobí smiešne.

   Všetci sme sa niekde narodili, vyrástli a vzhľad sa prispôsobil obsahu – nášmu mysleniu. Spôsob reči, jazyk, ak chcete dialekt,  ba aj množstvo ďalších okolností nás utváralo. Najlepšie sa cítime tam, kde sme sa narodili, kde poznáme každý kúsok zeme, Storočné stromy, ktoré zasadili naši predkovia, domy, ktoré postavili a dodnes slúžia svojmu účelu, kde máme rodinu a priateľov, hroby svojich predkov. Vzťahy medzi ľuďmi sa nevyvinuli zo dňa na deň. Takí sme my Slováci – Šarišania, Kysučania, Spišiaci,… Nejde nám len o to, aby sme si zachovali akési formálne dekórum, dôstojnosť a hrdosť na svoju príslušnosť napríklad k Šarišanom. Je to omnoho viac.

   Z rozhodnutia dôležitých ľudí v našom štáte vyplýva, že oni všetko to, čo nielen  východniari, ale aj obyvatelia ostatných kútov Slovenska okolo seba vytvárajú, chápu len ako akúsi dekoráciu, ktorá nemá žiaden obsah. Presťahujú ich na západ republiky, veď sa nič nedeje, život ide ďalej. Načo potom hovoria o národnej hrdosti, keď ju rozbíjajú v jej základoch?

   Anglický politik a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1953)  Wiston Churchill povedal, že ľudia tvarujú budovy, a tie potom tvarujú ľudí. Každý kraj na Slovensku je trochu iný. Líši sa nielen architektúrou, ale aj ľuďmi, ktorí v týchto architektonických skvostoch, ale aj „skvostoch“, žijú.

   Spomínate si na socialistické „králikárne“?. A čo postavia kapitalisti pre svojich robotníkov? Určite niečo na úrovni doby, v ktorej žijeme. Spôsob života, domy, v ktorých budú žiť, vytvarujú z nich nových ľudí, s novými zvykmi, novou kultúrou a možno aj s novým jazykom. To, čo si priniesli z domova, sa postupne vytratí.

Vrátim sa k slovu genocída. Čo toto slovo znamená?

   „Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin.“

https://www.google.sk/?gws_rd=ssl#q=genoc%C3%ADda

   Ak tam doplním aj ekonomické príčiny? Hrôza, k čomu som sa dopracovala.