I TAK ŠE DA, I TAK ŠE DA

Rada sa prehrabujem v starých knihách. V jednej z nich (Stepan Ščipačov: Slohy lásky, Slovenský spisovateľ 1964) som našla báseň, ktorá skôr narodeným pripomenie časy minulé, mladším ročníkom priblíži ducha rokov šesťdesiatych.

Novoročná

V živote možno veľa vykonať.

Ja dobrým vínom pripijem si rád

na nový rok a na víťazstva jeho,

na nové znaky žitia radostného,

na pieseň traktoristu, na chvíľu,

keď ešte step spí v striebre kavyľu,

na nové stavby, nové usadlosti,

na deti, ktorým máme život dať,

na čestnú radosť v kruhu milých hostí,

na kvet, čo stvorí mičurinský sad,

na novú hviezdu, čo objavia snáď …

Len v jednom sa tu musím odkloniť –

na starú lásku, priatelia, chcem piť.

Ak sa vám táto báseň nepáči, skúste túto:

„Keď Ti šampusový štupeľ trafí do oka,
keď Ťa vyšetria a uznajú za cvoka,
keď Ti bude od chľastu na blití,
keď sa Ti prskavka v zadku rozsvieti,
keď vonku na štyroch psovi vravieť budeš slečna,
keď zistíš, že pyrotechnika je nebezpečná,
keď v prednom vačku Ti buchne delobuch
a zapáli Ti z riti vyprdený puch
keď poletíš oblúkom ponad strechu,
rozrežeš prdel na kúsku plechu
tak potom priať šťastie už Ti neskoro bude,
preto Ti to prajem teraz ešte v kľude.“

https://www.mailoviny.sk/vianoce-a-novy-rok/novorocne-priania-i

A ešte jeden východniarsky frk – vtip – žart, alebo žeby to bola pravda?

– Ta skadzi idzeš taki vioblikani?

– Ta zo Silvestra.

– Zo Silvestra? Teraz začatkom juna?

– No vidziš a ešči i ti me strimuješ.