Imigranti? A za akú cenu?

(5. november 2017)

   Tak často sa mi stáva, že ma oslovia bezdomovci. Chcú euro na jedlo. Zo začiatku mi ich bolo ľúto, aj som im to euro dala. Aj neskôr mi ich bolo ľúto, ale už odo mňa nedostali nič. Viete prečo? Bol to pud sebazáchovy. Spočítala som si, že sú schopní obrať ma o celý môj dôchodok, a nielen o ten. Prešiel by určitý čas a skončila by som medzi nimi.

   Tak nejako je to aj s imigrantmi. Zo všetkých síl sa im snažíme pomôcť, lebo im ide o život. A dokedy im budeme pomáhať? Keďže sa máme lepšie oko oni, znamená, že sme aj múdrejší ako oni. Prečo im teda neporadíme, ako majú riešiť svoje problémy? Možno nie sme až takí múdri.

   Radšej šetríme všade, kde dá? Naozaj? Aj na dôchodcoch šetríme, aby sme mali pre migrantov, ale takým zvláštnym spôsobom. Nejde o výšku dôchodku, lebo ako to povedal jeden politik: „Našim dôchodcom nehrozí chudoba.“ Hrozí im niečo iné: dôchodku sa nedožijú.