JÁN ANDRAŠČÍK

Paradox – logický problém, či presný zásah?

  „Jak te mudre ľudze tak vi s nima žice,

 s fľašku šlivovici s každim še zdobrice“

                                                  z divadelnej hry „Šenk palenčeni“

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha autora Gabriela Drobniaka o ThDr. Jánovi Andraščíkovi. Rozšírila môj obzor o množstvo zaujímavých informácií až tak, že som si ju chcela kúpiť. Hľadala som na internete, či si ju môžem niekde objednať a neodolala som pokušeniu, aby som sa nepozrela, čo sa o spomínanom katolíckom kňazovi píše na internete. Až na drobné nezrovnalosti sa informácie zhodovali a opakovali. V úvode spomínaná kniha mi však  poskytla nielen viac informácii z histórie Bardejova, ale aj niečo iné – videla som množstvo práce, ktorú musel autor vynaložiť, aby táto dobrá knižka vznikla, aj to, že to robil rád. Zo všetkých zdrojov som si  účelovo vybrala tie informácie, ktoré v tomto článku potrebujem.

Kto bol ThDr. J. Andraščík?  Bol talentovaný a vzdelaný. Ovládal viacero jazykov -  európske, ba aj niektoré orientálne. Teologickú fakultu v Pešti ukončil v roku 1821 doktorátom. V roku 1827 bol profesorom na biskupskom seminári v Košiciach, odkiaľ musel pre svoje názory odísť. Neskrýval totiž svoj odpor voči šovinistickej maďarizácii. V roku 1832 si ho bardejovskí mešťanostovia zvolili za katolíckeho farára, kde pôsobil až do svojej smrti. Zomrel v chudobe na katolíckej fare v Bardejove na Štedrý deň  24. decembra 1853. Je pochovaný na Cintoríne sv. Michala v Bardejove. Toto je veľmi stručný životopis, ale k môjmu záverečnému konštatovaniu ešte niečo chýba.

J. Andraščík sa narodil 6. augusta 1799 v Lipovciach pri Prešove v rodine krčmára, preto sa niet čomu čudovať, že alkohol nenávidel. Dokonca v roku 1844 napísal veršovanú divadelnú hru „Šenk palenčeni“. Hru zo šarišského nárečia do štúrovskej slovenčiny preložil M. M. Hodža a stala sa populárnou na celom Slovensku. Bojovať proti alkoholu vo vtedajších časoch „bolo in“. V rokoch 1847 až 1848 v Šarišskej župe  zomrelo počas hladomoru okolo 30 000 ľudí. Tí, čo nezomreli, trpeli biedou a vyslobodenie z nej hľadali v alkohole. Treba ešte pripomenúť, že čapovanie a predaj liehovín bol tom čase pre Mesto Bardejov výnosným zdrojom príjmov.

Teraz z trochu iného súdka. Na stránke Hotelovej akadémie Jána Andraščíka  som našla množstvo zaujímavých informácií. Jej predchodca – Učňovská škola v Bardejove vyučila mnohých strojných zámočníkov, holičov - kaderníkov, automechanikov - opravárov. V súčasnosti sa hotelová akadémia zameriava na cestovný ruch, gastronómiu, hotelierstvo, obchod a služby, teda vychováva aj čašníkov a servírky. Ich patrónom je veľký bojovník proti alkoholu, ktorého meno sa skvie v pomenovaní školy, ktorá medzi iným vychováva a učí, ako spôsobne ponúkať ľuďom nielen jedlo, ale aj víno, pivo, ba aj čosi ostrejšie, aby dobre vytrávilo. Veľmi by ma zaujímalo, kedy a prečo bola práve táto škola pomenovaná podľa Jána Andraščíka. Zatiaľ som to nevypátrala. Možno za tým nie je nijaký zlomyseľník. Ako som sa dočítala, v roku 1887 v Bardejove reorganizovali remeslá. Táto reorganizácia si vyžiadala založenie učňovskej školy, ktorú zriadilo Živnostenské spoločenstvo pri chlapčenskej katolíckej ľudovej škole. Jej úlohou bolo vychovávať učňovskú mládež nielen z mesta, ale aj z celého okolia. Otázkou je, či už vtedy niesla pomenovanie po Jánovi Andraščíkovi.

Hedviga Imrová

Bardejovské novosti

2. február 2013