Je to zámer, alebo sme takí sprostí?

(10. december 2016)

   Predstavte si situáciu,  že si niekto vymyslí projekt, podľa ktorého sa mentálne retardované deti budú vzdelávať spolu so zdravými. Projekt nedomyslí, lebo nepočíta s tým, že na realizáciu takého plánu treba mať vzdelaných ľudí – špeciálnych pedagógov a psychológa, aspoň jedného v každej škole. V tejto novej situácii sa totiž aj mentálne zdravé deti správajú trochu ináč.

   Keďže je takých pedagógov veľmi málo, zrodí sa ďalší projekt. A na svete sú asistenti, ktorí budú pomáhať učiteľom napríklad aj takto: Hovorí učiteľka: „Žiaci si nevedia vyfúkať nos, alebo vykonajú potrebu priamo na mieste v škole, v triede. Pokiaľ tam nie je ten asistent, tak učiteľ nemá šancu.“  Matka chlapca s hendikepom: „Detičky, ktoré majú takéto rôzne hendikepy, by bez asistencie učiteľa v podstate asi nedokázali fungovať. A mnohé tieto deti, si myslím, že aj nefungujú práve preto, že takúto pomoc nemajú.“ Prečítajte si aj ďalšie vyjadrenia:  https://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/e-noviny-2014/8-2014/novi-asistenti-za-2-miliony-eur.html?page_id=1739

   Odporúčam tým, ktorí udávajú smer, kadiaľ sa má uberať naše školstvo, aby urobili experiment. Nech zaradia aspoň jedno mentálne retardované dieťa aj s asistentom do triedy osemročného gymnázia aspoň na jeden rok. Rada si počkám na výsledok.

   Prečo si myslíte, že rodičia, ktorým na vlastných deťoch záleží, dávajú svoje deti do osemročných gymnázií? Majú tam vytvorené normálne podmienky na štúdium. Nič viac a nič menej, iba normálne podmienky. Dnes sú tam talentované i menej talentované deti tak, ako v normálnej základnej škole, preto aj výsledky ich práce sú normálne.

   Aj v chudobných rodinách žijú múdre a inteligentné deti, ktoré v škole dosahujú výborné výsledky. Prečo sa niekto snaží verejností vnútiť názor, že ty si chudobný, nemáš podmienky na to, aby si sa vzdelával, z teba nič nebude.

   A prosím, nepleťte si chudobnú rodinu s rodinou, ktorá si neplní ani tie najzákladnejšie rodičovské povinností, ale na takých rodičov predsa  existujú zákony! Prečo chceme, aby túto absenciu štátu riešili učitelia. A ešte k tomu všetkému školské zákony umožňujú, aby ináč normálne deti, postúpili z prvého do vyššieho ročníka, aj keď sa ešte nenaučili  čítať a písať. Mnohé z nich totiž nevedia po slovensky. Aj deti imigrantov predsa najprv naučíme jazyk a potom ich vzdelávame.

   Neexperimentujme s deťmi, neexperimentujme ani s učiteľmi a rodičmi, ale pokračujme v tradíciách nášho kedysi kvalitného školstva, vytvorme normálne podmienky pre ich prácu  a vráťme deťom zdravú súťaživosť. Deti majú rady známkovanie, ale nie také, v ktorom je niekoľko druhov známok, v ktorých sa nevyznajú. Jeden druh pre zdravé deti a ostatné známky pre mentálne retardované, nezáleží na tom, o aký stupeň mentálnej retardácie ide.

   Základná škola je preto základná škola, lebo sa v nej získava základne vzdelanie. Aj pre „mimoriadne nadané“ deti. Hoci ch rodičia v nich vidia malých géniov. Poviem to tak, ako sa zvykne hovoriť, že prvým stupňom debility je pocit geniality. Ak je vám totiž niekde pridané, na inom mieste je toho menej. Základ musí dostať každý rovnaký, lebo bez pevného základu sa stavba zrúti.

   A čo s asistentmi? Predpokladám, že vyštudovali špeciálnu pedagogiku. Ak áno, uplatnia sa v špeciálnych školách. Poznám obetavých rodičov, ktorí vychovávajú mentálne postihnuté deti. Vedia, že také dieťa potrebuje celého človeka a ešte k tomu odbornú pomoc špeciálneho pedagóga, psychológa a mnohých iných odborníkov.

   Peniaze, ktoré dostávajú asistenti na základných školách, by mali dostať rodiny, ktoré sa o také dieťa starajú, lebo si ich zaslúžia. V roku 2014 Ivana Krejčová povedala: „O asistenta žiada škola na príslušnom obvodnom úrade. Ministerstvo poskytne na jedno takto vytvorené pracovné miesto asistenta mesačne šesťstopäťdesiat eur.“ https://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/e-noviny-2014/8-2014/novi-asistenti-za-2-miliony-eur.html?page_id=1739

   Každý prípad mentálne zaostalého dieťaťa treba riešiť individuálne, poradiť sa s psychológom, riaditeľom školy, ak by to len trochu išlo, všetko sa dá, ale uznajte, že dvaja a viacerí žiaci s ťažkou mentálnou retardáciou v triede, normálne deti, ktoré nevedia písať a čítať, lebo sa neskoro naučili po slovensky, to nejde. Veď učiteľ má v triede aj dyslektikov, dysgrafikov, hyperaktívne deti a nakoniec aj normálne deti, a všetci si vyžadujú individuálny prístup.

   Pozrite si, ako vidí slová, ktoré má prečítať, dyslektik a niečo o dysgrafii:

https://primar.sme.sk/c/4302150/som-dyslektik.html

https://babetko.rodinka.sk/vychovavame/poruchy-a-terapie/dysgrafia/

   Tak a toto bola príprava na to, aby ste si teraz vypočuli pesničku:

https://www.youtube.com/watch?v=YK1zo8IPH7E

   Na týchto adresách sú naozaj veľmi zaujímavé články:

https://www.zdravie.sk/choroba/48590/mentalne-postihnutie

https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_radosti-a-starosti-rodicov-postihnutych-deti

   A ešte jedna poznámka na záver. Vyštudovala so odbor pedagogika na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V školstve som pôsobila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a prvých sedem rokov v novom tisícročí, preto som sa odvážila napísať tento blog. Som zhrozená z toho, čo sa v našom školstve deje. Ak ste si prečítali, čo som napísala, čudujete sa ešte, že naše deti dosahujú také výsledky, aké dosahujú? Pýtam sa teda, je to niečí zámer, alebo sme len takí sprostí?