Jeden z mnohých rozdielov medzi Michalom Kováčom a J. V. Stalinom

(9. október 2016)

   Mnohí sa iste pri tomto porovnávaní zhrozili. Viem, že ľudí porovnávať nemožno, ale tí dvaja neboli bežní ľudia.  Obaja boli štátnici a otcovia. Josif Vissarionovič Stalin, vlastným menom Džugašvili bol v prvom rade štátnik, až potom otec. Michal Kováč bol na prvom mieste otec, až potom štátnik, to hádam nikto nepoprie. U oboch zostal osud ich synov zastretý tajomstvom.

   O Michalovi Kováčovi sa v ostatných dňoch popísalo veľa rozumného, podloženého faktami, ale aj veľa nedefinovateľných vecí, ktoré tu radšej nebudem spomínať. V tejto chvíli je možno dôležité vedieť iba to, že bol prvým slovenským ponovembrovým prezidentom a treba sa s ním dôstojne rozlúčiť. Som len človek a nedá mi, aby som neuvažovala.

   Nielen mne, ale aj mnohým iným Slovákom vŕtajú v hlave otázky: Ako to bolo s únosom syna prezidenta M. Kováča? Prečo bol na neho vydaný medzinárodný zatykač? O kauze v Technopole sa popísalo veľmi veľa, ale odrazu sa o nej prestalo písať aj hovoriť. Novinárov to z ničoho nič prestalo zaujímať. Rovnako ako prezident Michal Kováč, tak aj bývalý premiér Vladimír Mečiar sa postarali o to, aby sa verejnosť nedozvedela skutočnú pravdu. Zostali len dohady.

   Stalin – muž z ocele, tak mu hovorili, vraj syna zavrhol už pred vojnou. Pokladal ho za slabocha. Keď otec nesúhlasil s jeho sobášom, chcel spáchať samovraždu, guľka mu iba oškrela tvar a jeho otec iba poznamenal, že ani zastreliť sa nevie.

   Vraj sa Jakov Džugašvili vzdal Nemcom. Keď ho Adolf Hitler chcel vymeniť za nemeckého maršala Paulusa, ktorého zajali pri Stalingrade, J. V. Stalin im odkázal, že „maršal sa za vojaka nemení.“

Zdroj: https://xman.idnes.cz/stalinuv-syn-jakov-0ay-/xman-styl.aspx?c=A130304_151854_xman-styl_fro

a možno to bolo trochu inak:

https://novysmer.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=265:stalinovy-dti&catid=39:historie&Itemid=50

a ešte inak. Na internete je o tom veľa informácií a z rôznych uhlov pohľadu.

Len tak na okraj. Hovorí sa, že svoju dcéru Svetlanu a syna Vasilija mal veľmi rád, syna Jakova pokladal za zbabelca.

   Už som v jednom svojom blogu písala o Medzinárodnom tábore mieru ARTEK na Kryme. Viete, čo ma tam najviac prekvapilo? Keď sme šli do dedín v okolí, vo viacerých domoch mali v oknách medzi kvetmi fotografiu J. V. Stalina. Spýtala som sa prečo je to tak. (Bol začiatok osemdesiatych rokov) Povedali mi, že Josifovi Vissarionovičovi vďačia za slobodný život, že vyhnal fašistov z krajiny, že to bol dobrý človek. Tlmočníčka mi vysvetlila, že sú to starší ľudia, J. V. Stalina si ctia a nikto tento ich názor nezmení.

   Bude to už raz tak, že tú istú osobu niektorí ľudia dvíhajú do nebies a druhí sa snažia udupať pod čiernu zem… a ešte sú tu ľahostajní a tí, čo sa snažia dopracovať k pravde… môže sa stať, že to bude len ich pravda, podobná tej, ktorej veria Krymčania, ktorých som spomínala.