Keď zošalie, hodia ju psom

(18. november 2016)

   Zabili by ste, alebo zranili mačku v starovekom Egypte? Zaplatili by ste vlastným životom. Pre starých Rimanov bola mačka symbolom slobody. Budhisti považujú mačku za prekliate zviera, lebo neuronila slzu, keď zomrel Budha. Nuž a kresťania v stredoveku spájali čierne mačky s čarodejníctvom.

   Jedného dňa, už je to dávno, k nám prišla mačka. Vyhladovaná, ale pekná, jednoducho kočka. Nakŕmili sme ju a zostala. Dostala meno Cudzinka. Aj nášmu kocúrovi sa páčila. A nielen jemu. Dala nám tri generácie krásnych mačiatok. Medzi nimi sa našlo aj jedno biele, dlhosrsté s modrými očkami, taký malý Peržan. Vrátili sme ho susedom s tým, že otcom je ich dlhosrstý biely kocúr. Neprotestovali. Všetky mačiatka sa dostali do dobrých rodín, Cudzinku nikto nechcel. Kto si vezme dospelú mačku? Koľko drastických návodov na jej likvidáciu som si vypočula!

   Človek, ktorý žije v susednom okrese na okraji dediny a pozoruje vyhodené psy a mačky mi rozprával veľa príbehov o opustených psoch a mačkách: „Jeden opustený psík sa dokonca nepohol z miesta, smutnými očami hľadel tým smerom, kadiaľ pán odišiel a hladný a smädný na neho čakal niekoľko dní. Nedočkal sa. Viete, zo začiatku som si ich brával domov, ale treba to živiť, tak ich už nechávam napospas osudu.“ Vraj sú aj takí, čo zvieratko priviažu. Ak sa nenájde dobrý človek, ktorý ho odviaže, čaká ho istá smrť.

   Vrátim sa k našej Cudzinke. Jedného dňa sa predsa len objavil človek, ktorý ju chcel. „Načo vám bude stará mačka?“ spýtala som sa. Odpoveď ma šokovala: „Budem na nej cvičiť poľovné psy. Nemusíte sa báť, jej sa nič nestane, bude v klietke.“ Môj pohľad bol asi veľavravný, lebo už len poznamenal: „Keď nie, tak nie.“ a rýchlo odišiel. Bez mačky. Nepoznala som toho človeka a neviem, ako sa o našej mačke dozvedel.

   Tento dialóg som porozprávala viacerým ľuďom. „Jej sa v klietke naozaj nič nestane, iba zošalie a potom klietku otvoria a pes ju roztrhá.“ povedal mi malý chlapec a s takou samozrejmosťou dodal: „Tak sa cvičia poľovné psy.“

   Z čias, keď som učila na základnej škole som sa od detí dozvedela aj o živom diviakovi, zavretom v klietke, ktorý tiež slúži na výcvik poľovných psov. Vraj keď sa im tam podarí zavrieť diviačicu s mláďatkami, je to ešte zaujímavejšie. Deti sa čudovali, že o tom neviem. Vraj ony sa tam chodia pozerať. Rozprávali mi aj iné krutostí, nevhodné pre citlivé povahy. Zdôverila som sa s tým kolegom. Nejako sa im o tom nechcelo hovoriť. Riaditeľ iba poznamenal, že deti si rady vymýšľajú. Písala som o tom v našich regionálnych novinách a neviem, či to pomohlo.

   Najprv diviak, potom domáci miláčik – mačka a potom … no kto asi? S jedlom rastie chuť.  Človek v úlohe štvaného zvieraťa. To sa nedá? Ale dá! Americké filmy sú skvelým návodom, ako si to môžeme vyskúšať  aj v našich lesoch. Ľudí, ktorí nám žerú nervy, je dosť.

   Kto môže vedieť, čo sa odohráva v mysli dieťaťa, ktoré je svedkom divadla, ktoré je pre poľovníka normálne. Malého tyrana možno vychovať aj bezbolestne a nezraňovať jeho detskú dušičku. Stačí mu povedať, že diviak je silný, alebo že toto je len stará cudzia mačka a jej sa v klietke nič nestane. A neskôr – čo už s ňou, keď zošalela, ona už bolesť necíti, nech ju teda zožerú psy.

   Teraz sa prenesme na iné miesto. Zvieratká majú na deti obrovský vplyv. Vedeli to aj nacisti. Dieťa dostane zvieratko – malého psíka, mačiatko, zajačika, …. Utvára sa puto, ktoré každým spoločne prežitým dňom silnie. Stará sa o neho rok, dva, kým nie je citová väzba dostatočne silná. Potom príde deň, keď mu podajú ostrý nôž, ktorým pred zrakmi budúcich súkmeňovcov zvieratko zabije. Ak to neurobí, je slaboch a nie je hoden, aby sa stal členom Hitler Jugend a slúžil svojmu vodcovi a vlasti.

   Ešte jeden druh filozofie, ak chcete – náboženstvo. Človek má toľko životov, koľko je piesku v posvätnej rieke Ganga. V tomto živote ste človekom, ale v ďalšom ním nemusíte byť. Závisí to od vašich skutkov. Ubližujete iným v tomto živote? V ďalšom vám to oplatia. Vraj ľudská duša môže žiť aj v tele zvieraťa, aby okúsila, čoho všetkého je človek schopný. Ak ste žili čestne, nepremárnili ste ani jednu šancu, aby z vás bol lepší človek, posuniete sa bližšie k dokonalosti. Preto sú ľudia na rôznom stupni vývoja. Tomu veria milióny ľudských bytostí.

   A čo kresťanstvo? V Desatore nie je ani zmienka o týraní zvierat a devastovaní prírody. Keď som pred jedným žiakom poznamenala: „Chodíš na náboženstvo, do kostola a týraš zvieratá …“ zareagoval: „Pán farár nám povedal, že zviera nemá dušu, dušu má iba človek.“ Čo k tomu dodať?

   Dlho som premýšľala, či tieto moje skúseností mám zverejniť. Rozprávala som sa aj s poľovníkmi, vraj sa to už nerobí. Vraj Európska únia to zakázala. Bola by som radšej opatrná. Vysvetlíte, prosím, svojim deťom, že ak pod stromček dostanú malé mačiatko, musia sa o neho postarať, lebo ak ho vyhodia na ulicu, možno ho čaká krutý osud.