Koľko komunistov je dnes v kresťanskom košiari?

(25. máj 2016)

   V ostatnom čase sa akosi stále častejšie vraciam k príspevkom, ktoré som napísala zhruba pred piatimi rokmi, aj k starším. Akosi sa nič nezmenilo, iba sme sa stali nervóznejšími, agresívnejšími a stále menej dokážeme prijať iný názor.

   Za komunistov kresťania nevytŕčali z radu. Tak, ako mnohí iní. Verili, že Boh na nich zoslal utrpenie v podobe komunistov, nuž trpeli. Aj sa modlili. Chodili do kostolov, lebo Boha a modlitbu im nikto nevzal a kostoly tiež nikto nezbúral. Tí, ktorí chceli robiť kariéru a boli kresťania, mali smolu. Aj tí, ktorí sa k tým mocným priplichtili.

   Viete si predstaviť, že celý sekretariát predsedu okresného výboru komunistickej strany budú tvoriť kresťania?  Na krku krížiky, alebo Panna Mária, ktorú velebili predovšetkým katolíci, v rámčeku na stole pápež, … Rovnako si dnes neviem predstaviť, že na biskupskom úrade budú pracovať komunisti (to si aj viem predstaviť), ale velebiť komunistické symboly? To asi nie.

   Do Bardejovských novostí som 22. marca 2011 medzi iným napísala: „Rodina – základ spoločnosti. Aj kňazi presviedčajú a kážu o manželstve a rodení detí, jednoducho robia, čo môžu, ale pokiaľ nebude práca, za ktorú dostanete adekvátnu mzdu, finančne dostupné byty pre mladých, nebude ani rodina a nebudú ani deti. Tu nič nevymodlíš a Vilo Rozboril neprinesie Modré z neba každému, kto ho potrebuje.“

   Ďalší text, ktorý zaujme aj po piatich rokoch. Nič sa totiž nezmenilo:  „Boli časy, keď väčšinu našej spoločnosti tvorili kresťania, potom prišli komunisti, teraz znovu kresťania a neskôr možno vyznávači proroka Mohameda (mešity v Európe rastú ako huby po daždi) alebo proroka Budhu, ktorého sila myšlienok útočí na Európanov z nepreberného množstva kvalitnej literatúry, alebo prijmeme scientologické náboženstvo, ktoré nám s patričným šarmom a žiarivým úsmevom prinášajú na starý kontinent americké filmové hviezdy?

   Mnohé zablúdené komunistické ovečky sa už dávno vrátili do kresťanského košiara. Zvýšili percento kresťanov na Slovensku a tak dali najavo, že minulosť je pre nich tabu. Dvadsať rokov je dlhá doba. Jedna generácia pomaly odchádza a nová sa rodí. Škoda len, že je taká kozmopolitná.

   Spomeňte si na dav, ktorý chcel ukameňovať mladú ženu. Ježiš im vtedy povedal: „Hoď kameňom, kto si bez viny!“ Vy teraz vyhľadávate komunistov a hádžete do nich kamene. Keď ukameňujete všetkých komunistov, alebo im postrhávate ovčie rúna, koľko ovečiek zostane v kresťanskom košiari?“

   Tí, ktorí sa nehanbia za to, že boli komunistami, tak na tých sa najviac útočí. Je ich už len malá hŕstka. Na tú sa vrhla svorka vlkov, v ktorej sú ukrytí aj mnohí bývalí komunisti. Zaujímavé je, že čo sa týka komunistickej minulosti, pre umeleckú sféru platí tabu.

   Koľko komunistov je dnes v kresťanskom košiari? Možno práve toľko, koľko bolo kresťanov v komunistickej strane. Prečo je to stále na pretrase? Predtým robili kariéru komunisti, teraz kresťania a iní nepriatelia komunistov. Viete ako sa hovorí? Každý chvíľku ťahá pílku. A nemusia to byť rovno komunisti, kto bude najbližšie na ťahu.