Kračún – sviatok zimného slnovratu

(15. december 2016)

   Poznáme bájny svet egyptských, gréckych i rímskych bohov, ale o našich slovanských vieme veľmi málo. Aj pred príchodom vierozvestcov žili na našom území Slovania – naši predkovia, ktorí rovnako, ako iné národy sveta, v niečo verili, pre niečo žili.

   Pohanský boh starých Slovanov Svarog bol najstarší a najmocnejší zo všetkých bohov. Vládol nebesiam. Mal syna Dažboga – boha Slnka, ktorý v deň zimného slnovratu starý a zoslabnutý umiera. Nastáva chaos. Z podsvetia vychádzajú nielen démoni, vlkolaci a upíry, ale aj lesné žienky a víly, ktorých kráse nik neodolá. Ak náhodou medzi ne zablúdi človek, ani nevie ako, a pretancuje sa s nimi do sveta, z ktorého niet návratu. Aby sa tieto bytosti nedostali do sveta ľudí, starí Slovania priložili do ohňa veľké poleno, ktoré muselo horieť celú noc, až do nasledujúceho rána, kým sa Dažbog – boh Slnka znovu nenarodí.

   V tom čase sa ľudia prezliekali za rôzne mátohy, boli hluční, navštevovali ľudské príbytky, aby načisto poplietli skutočných démonov. Príbytky si vyzdobili cesnakom, lebo ten ľudí lieči a potvory z podsvetia zabíja. Toto obdobie trvalo dvanásť dní. Keď sa z Dažboga stal rúči mládenec, ujal sa vlády nad svetom a znovu nastolil poriadok.

   Staroslovanský sviatok zimného slnovratu Kračún sa s príchodom kresťanstva postupne menil na Vianoce.

Citát z wikipedie:

„Vieme, že jedným z najstarších prvkov osláv zimného slnovratu u nás bolo koledovanie mladých mužov v maskách. Koledníci zvestovali narodenie mladého boha a dostávali dary.  Zimný slnovrat bol veľmi významným sviatkom, jeho oslavy trvali až do Troch kráľov. Bolo to obdobie, kedy po svete živých chodili záhrobné sily a do domácností prichádzali na návštevu duchovia mŕtvych predkov. Možno aj vy pri štedrovečernej večeri prestierate o jeden tanier viac. Tento je určený duchovi predkov. Môže sa u vás doma zjaviť v podobe zvieraťa, alebo aj tuláka, ktorého by ste mali pohostiť.“

   Vidíte, dokonale prepletené staré pohanské s novým kresťanským.

   Dočítala som sa tiež, že deň narodenia starovekých bohov sa kladie zväčša na 25. december – vtedy sa narodil babylonský boh Tammuz, fénický boh Adonis, egyptský boh slnka Ra, Budha, ktorého porodila panna Maja. Staroindická legenda opisuje, že boha Krišnu porodila nepoškvrnená panna Denavaki. Nuž a egyptského boha Ozirisa panna Myrra. Tento deň si v roku 345 zvolila kresťanská cirkev za deň narodenia Ježiša, ktorého porodila panna Mária. Vianočná legenda má vo svete mnoho verzií.

Ak by sme žili podľa tradícií našich predkov, tieto dni v roku by boli pre nás veľmi dôležité:

Prvý jarný deň – rovnodennosť:

20. marca 2016 – deň a noc sú rovnako dlhé

Prvý letný deň – slnovrat:

21. júna 2016 – najdlhší deň v roku

Prvý jesenný deň – rovnodennosť: 

22. septembra 2016 – deň a noc sú rovnako dlhé

Prvý zimný deň – slnovrat:

22. decembra 201 – najkratší deň v roku

   Už čochvíľa sa nám deň skráti na minimum a noc bude mať najsilnejšiu moc. Začne sa astronomická zima.  Na severnom polárnom kruhu sa Slnko dotkne horizontu, ale nad obzorom sa neukáže. Na južnom polárnom kruhu sa dotkne horizontu, ale nezapadne. Odo dňa zimného slnovratu sa všetko zmení. Slnko opúšťa južnú pologuľu a vracia sa na sever.

   Ináč povedané – znovu sa narodil boh Slnka Dažbog, keď dostatočne zosilnie, vyženie Morenu, ale to je už o inom pohanskom sviatku.