Krajinská cesta

Jednou z možností, kde si ľudia si v dávnych dobách stavali svoje sídla, boli údolia riek. Tie naše – Koprivnica, Buclovany, Abrahamovce vznikli ešte pred 11. storočím. Všetky ležia pozdĺž riečky Koprivnička.

Z dediny do dediny viedla cesta. A nebola hocijaká. Spájala cesty, ktoré viedli údolím rieky Sekčov a údolím rieky Tople.

Ferdinad Uličný v knihe Dejiny osídlenia Šariša napísal, že o jej úseku medzi Tročanmi a Koprivnicou existuje správa z roku 1345, hoci ju používali už dávno predtým.

Pán učiteľ Zbiňovský v obecnej kronike v roku 1935 napísal: „Cesta z Marhane do Raslavíc je krajinská, ale bohužiaľ, je vo veľmi zlom stave. Povrch cesty má namiesto oblúka dolinu a tak voda po nej nemôže stekať. Po ceste prechádza veľa vozov naložených drevom, ktoré sa vozí na železničnú stanicu do Raslavíc. Najmä na jar a v jeseni, keď nastane obdobie dažďov, vozy cestu úplne zničia. Na úseku od Buclovan po Koprivnicu boli v roku 1934 vysadené ovocné stromy – jablone.“

Spomínam si, že jablone lemovali celú cestu od Marhane až po lesík nad Abrahamovcami.

Ak zhrniem informácie z viacerých prameňov, môžem konštatovať, že sa cesta začínala na tročanskom území, prechádzala cez Abrahamovce, Buclovany, Koprivnicu až na územie Vyšného Kručova, kde sa riečka Koprivnička vlieva do Tople. Hovorili jej krajinská cesta. Prežila svoje slávne i menej slávne časy.