Kto akou zbraňou bojuje, takou umiera

(4. marec 2018)

   Nechápem, prečo sa Lucia Ďuriš Nicholsonová tak veľmi bojí Róberta Kaliňáka. Ak by v nedeľnej diskusnej relácii trval ich dialóg o päť minút dlhšie, možno by sme sa to dozvedeli. Bola s nervami v koncoch. A vôbec som ju neľutovala.

   Jeden môj bývalý kolega, ak mu niekto niečo vyčítal, zvykol povedať: „Prepáč, že som sa narodil.“  Ktovie, či by to pani poslankyňu upokojilo, ak by jej to pán minister po toľkých obvineniach povedal.

   Počúvala som ju s otvorenými ústami. Vodopád obvinení, ktoré človek nestačil registrovať. Najprv pozícia sily a neskôr niečo nedefinovateľné – neistota, strach? Z čoho? Myslím si, že v tejto debate bol víťazom minister Kaliňák.

   Nedá mi, aby som nedopísala myšlienku: Tá fotografia peknej nahej ženy „nemala chybu“. Lucia Ďuriš Nicholsonová je hrdinka – zosmiešnila inú ženu pred celým Slovenskom bez akýchkoľvek morálnych zábran, nech už tá žena je, kto je.

   Hovorí sa, kto akou zbraňou bojuje, takou umiera. Dočkáme času, jak hus klasu, lebo pravda vždy vypláva na povrch. Postavila sa do prvého šíku novodobých revolucionárov, ale revolúcia zvykne požierať svoje deti.

4. marec 2018