Kto napíše Chartu 17

(6. január 2017)

   V roku 1977 som mala 28 rokov. Čítala som Chartu 77. V tom čase som vôbec nič nevedela o disidentoch – nespokojencoch so systémom, aký v našej krajine fungoval. Viac bolo tých, ktorí boli spokojní, a ak aj nie, vedeli, že nijaká charta to nezmení. A vždy sa nájdu takí, ktorí chcú, aby sa o nich hovorilo, chcú byť v centre diania a byť slávnymi osobnosťami, ktoré pútajú záujem verejnosti a médií. Ako na to? Každý má svoju teóriu a niektorí aj prax.

   Mocní rozdelili svet tak, ako ho rozdelili a iba mocní sa mohli rozhodnúť, kedy to zmenia. Zmenili to v roku 1989. Komparz sa rýchlo našiel, aby to vyzeralo tak, že ľud to tak chce. Zmanipulovať dav je predsa tá najľahšia vec na svete. Aj manipulátori sa našli. Nakoniec iní vytĺkli väčší politický kapitál. Čo už, po roku 1989 boli všetci na rovnakej štartovacej čiare, veď bola demokracia.

   Niektorí mali viac politických skúseností a vytĺkli viac, iní tú politickú skúsenosť nemali, tak hľadali spôsob, ako ich odstaviť. Spôsobov bolo mnoho. Na začiatku im vyhodili im na oči, že boli komunisti. Čo na tom, že v každej rodine bol nejaký komunista. Neskôr sa našli iné prostriedky.

   Čo tak napísať Chartu 17.  Rok 2017 je mimoriadne zaujímavý. Toľko okrúhlych výročí ani v celej histórii nebolo. Udreli by sme klinec po hlavičke. Nespokojných je nadmieru, chýba už len líder. A keď tak porozmýšľam, ľud si ho už vybral. Ale ten nebude predsa spisovať charty! A načo aj.

   Možno by nebolo na škodu pomenovať vecí pravými menami, a verte mi, že charta 77 by bol len slabý odvar toho, čo sa deje dnes. Tí, ktorí by takú chartu dokázali napísať, nemajú odvahu, lebo sú si vedomí, že sa dali oklamať. Tí, ktorí by ju mohli napísať, nevedia ako na to. Preto sme tam, kde sme. Sme holubičí národ? Nie sme! Akí sme? To sa neodvážim vysloviť.

6. január 2017