Lavór

Vždy som sa rada rozprávala s jednou starou babkou z našej ulice. Žila sama, občas ju navštevovali jej deti. Jedného dňa sa do susedného domu nasťahoval podnikateľ.

Keď som sa vracala domov z roboty, zastavila ma, aby sa mi posťažovala. Stratil sa jej totiž lavór. Spýtala sa ma, čo si o tom myslím, či by to nemohol byť spomínaný  podnikateľ. Povedala som jej, že on nie je odkázaný na jej lavór, ak by ho potreboval, kúpil by si ho. Prikývla, asi si myslela to isté, len sa potrebovala utvrdiť.

Podnikateľovi sa nejakým spôsobom dostalo do uší, nad čím si babka láme hlavu a tak jej kúpil nový lavór. Babka sa ma nemohla dočkať, kedy už konečne pôjdem z roboty. Čakala ma pri bránke. Ihneď sa mi zverila s novinkou, ale vŕtalo jej v hlave: „A čo ak to nebol podnikateľ, kto jej ten lavór ukradol?“ Poradila som jej nech to nechá tak, lebo on, pri svojich starostiach, už určite problém s lavórom pustil z hlavy. Súhlasila.

O niekoľko dní prišla k nej na návštevu dcéra. Z auta vytiahla lavór so slovami: „Priniesla som vám lavór. Minule som si vykopala kvety z vašej záhradky a nemala som ich kde položiť, aby som si nezašpinila auto, tak som ich dala do vášho starého lavóra. Dúfam, že vám nechýbal?“ Babku ako keby niekto tým lavórom udrel po hlave.

Na druhý deň, keď som sa vracala z práce, netrpezlivo ma čakala pri bránke. „Predstav si, lavór sa našiel“ vychrlila zo seba a vyrozprávala mi, čo sa stalo. Celá nešťastná pokračovala: „Čo ja teraz budem robiť? Krivo som obvinila nového suseda podnikateľa,  ako sa mu ja, stará žena, pozriem do očí? Mala by som mu to povedať, čo si o tom myslíš? Celú noc som kvôli tomu nespala.“

Babke som poradila, nech sa mu ospravedlní, že sa lavór našiel a netreba ho zaťažovať dlhými rečami, lebo má dosť vlastných starostí. Neviem ako sa rozhodla. Už to nikdy viac predo mnou nespomenula, aj keď naše pravidelné rozhovory pri bránke pokračovali aj naďalej.