Minister Drucker sa bicykluje, minister Plavčan mu drukuje

(2. júl 2017)

   Bicykel a politik – slovenskej politickej scéne sa načrtáva nový uhol pohľadu. Prvý bicyklista sľuboval dvojnásobné platy a ten druhý stavil na humanitu – podporuje zbierky, ktoré látajú diery v jeho rezorte – rezorte zdravotníctva.

   Na stránke ministerstva zdravotníctva som sa dočítala:

„Od Tatier k Dunaju“ – viac ako 400 km počas uplynulého týždňa absolvovali ľudia na bicykloch na podporu pacientov so sklerózou multiplex. Bicyklovali chorí i zdraví, deti aj dospelí. Na poslednom najdlhšom úseku (takmer 100 km) sa v sobotu zúčastnil aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. „Rozhodol som sa podporiť túto skvelú akciu vlastnou účasťou na bicykli. Títo ľudia prejavili obrovskú chuť bojovať, my všetci obrovskú chuť ukázať solidaritu. To je cesta pre nás, držať spolu a podporiť jeden druhého. Aj športom… úplne perfektné,“ povedal šéf rezortu. https://www.health.gov.sk/Clanok?sclerosis-minister-cyklotura

   Nemal by pán minister organizovať prácu na ministerstve tak, aby sme nepotrebovali rôzne nadácie, rôznych vyberačov na zdravotníctvo, pre ťažko chorých, … ?

   Na dokreslenie uvediem príklad zo života:

Do domu detí a mládeže, možno radšej centra voľného času prišiel nový vedúci odboru školstva. Bolo to tesne po roku 1989. Riaditeľku nepoznal a tak sa spýtal ženy, ktorá upratovala chodbu, kde ju nájde. „Ja som riaditeľka.“ Nestačila dokončiť vetu a užasnutý pán vedúci  poznamenal: „Ak nedokážete zorganizovať prácu svojich zamestnancov, nemáte čo robiť vo funkcii riaditeľky!“ Aby to nevyznelo ako vytrhnuté z kontextu ešte dodám, že neskôr sa všetko vysvetlilo. Okrem riaditeľky nebol v robote nikto. Aj ona sa chytala odísť, ale zbadala špinu na chodbe, tak ju upratala. Myslím, že zúrila vtedy chrípková epidémia.

   V televízii som počula vyjadrenie ministra školstva Petra Plavčana, ktorý na tom istom podujatí, na ktorom si šiel minister Tomáš Drucker zabicyklovať, vyzýval Slovákov, iste aj učiteľov, aby zo svojich skromných zárobkov prispeli na dobrú vec.

   Len tak na okraj jedna staršia správa:

„Z rúk ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana si dnes (26.8.2016 – poznámka autorky)  prevzal ďakovný list filantrop a správca Nadácie TA3 Peter Káčer. Minister tak ocenil jeho výchovné pôsobenie na mladú generáciu v oblasti humanity a za mimoriadny športový výkon.“ https://www.minedu.sk/minister-peter-plavcan-ocenil-petra-kacera/

Uvediem druhý príklad zo života:

oOo

   Pred obchodným centrom som stretla stredoškoláčku. V rukách mala fotografiu dievčatka, ktorého rodina nemala peniaze na operáciu. Mnohí prispeli. Po chvíli prišiel jej kamarát a spýtal sa: „Koľko máš?“ Pozrel sa do papierovej škatuľky a skonštatoval: „To stačí, pôjdeme.“

Môjmu známemu to nedalo a nenápadne šiel za nimi do neďalekej vinárne. Tam na nich čakali ďalší kamaráti. Vysýpali vyzbierané peniaze na stôl a niekto z nich  poznamenal: „Najlepšie sa bohatne na ľudskej hlúposti.“

Ono sa to nejako zvrhlo. Pán Káčer sa stal maskotom pre politikov, ktorí namiesto toho, aby sa starali o svoje rezorty, venujú sa alternatívam, lebo iní to asi vedia robiť lepšie.