Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú

(30. december 2017)

   Máme aj nežnejšiu poéziu. Spomínate si na Sládkovičovu Marínu? Vybrala som verše, ktoré si pamätám zo základnej školy.  Slovensko prirovnám k človeku. Predstavte si ho ako personu, ktorej pripíšete ľudské vlastnosti. Dá sa to urobiť rôznymi spôsobmi. Zvolila som si tento:

A čo je mladosť?- Dvadsaťpäť rokov?

Ružových tvárí hlaď jará?

Či údov sila? Či strmosť krokov?

Toto všetko sa zostará!

   Bude mať naše Slovensko krásnu ružovú hladkú tvár na oslave svojej 25, alebo bude zvráskavená a skrivená bolesťou, plná zloby? Bude mať silné údy, strmý krok, alebo jeho údy zmľandraveli a strmý krok sa stratil, lebo barličky ponúkla Európska únia. „Rozumy“ dostáva od bohatej Ameriky. Nuž a brániť sa už nepotrebuje, lebo má za sebou siláka – NATO.

Mladosť je túžba živá po kráse,

je hlas nebeský v zemskom ohlase,

je nepokoj duší svätý,

   Po akej kráse túži naše Slovensko? Trošku si to prispôsobím a spýtam sa: Po akej kráse prahnú naše deti? Tu ponechám priestor vašej fantázii. Moje postrehy by neladili s nasledujúcimi vetami o nebeskom hlase, ktorý k nám dolieha omnoho intenzívnejšie ako za socializmu, neprichádza iba z nebies, ale aj od vyvolených pozemšťanov – poslov božích. Akého ohlasu sa hlasu nebeskému dostáva? Je to svätý nepokoj, ktorý ženie človeka dopredu, aby sa zapáčil tomu na nebesiach, alebo sa satan pomaly ale isto zmocňuje tohto sveta?

je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,

je kvetín lásky rajská záhrada

je anjel v prachu zaviaty!

   Mohutné ego vyznieva smiešne, ak si predstavíme, že našu rajskú záhradu, s ľuďmi, ktorí nepáchajú hriech len preto, aby sa množili, nežijú z nej, nezveľaďujú ju pre budúce pokolenia, ale  postupne menia na jedno veľké šrotovisko.

   A čo budeme v budúcnosti robiť so šrotoviskom? Šikovných remeselníkov potrebuje každá doba – minulá, dnešná, aj tá budúca. Železný odpad prerobia na motyky, rýle a hrable, aby sme prežili. Problém príde, keď zistíme, že niet ani dreva na zrub – na strechu nad hlavou. Železo totiž chladí.

   Zaželajme si veľa zdravia do toho umierania. Radšej nie. Treba optimistickú víziu pretavenú do želania. Pozdrav nech znovu príde z Česka:

„Ať mír dál zůstává s touto krajinou.
Zloba, závist, zášt, strach a svár,
ty ať pominou, ať už pominou.
Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých
zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí. 

Z oblohy mrak zvolna odplouvá
a každý sklízí setbu svou.
Modlitba má ta ať promlouvá k srdcím,
která zloby čas nespálil
jak květy mráz, jak mráz.“

   Kto by bol pred 30 rokmi povedal, že hlas Marty Kubišovej bude rokmi naberať na intenzite,

a že aktuálnou zostane každučká veta piesne, ktorú tak precítene zaspieval Karel Gott pred 50 rokmi:

https://www.youtube.com/watch?v=dQB6BXUbAQI