Nezabudnuteľný prezident Policajného zboru

Žije si svoj pokojný život a myslí si, že bežný človek, ako som napríklad ja, na neho zabudol. Nie je to tak. Robila som novoročné upratovanie v počítači a objavila som niekoľko myšlienok nezabudnuteľného policajného prezidenta. 

Využijem hneď prvý jeho citát, ktorý sa hodí na moje rozhodnutie ponechať si jeho myšlienky aj do budúcna: „V prípade sa zmenilo to, že sa nezmenilo nič.“ Možno si niekto z vás pamätá, v súvislosti s akým prípadom to povedal, lebo to určite nebolo v súvislosti s textom v mojom počítači.

Bol policajt a rozumel spôsobu, ktorým sa policajti vyjadrujú. Vystihuje to aj toto slovné spojenie: „Absolvoval priestrel lebky.“ A ako nás len vedel celých domotať: „Štyri rany do trupu, dve do ruky a mal prakticky štvrtinu hlavy odstrelenú.“ A ešte jedna podobná myšlienka: „Poškodený bol smrteľne zranený a jeho liečenie potrvá 6 až 7 dní.“ Keď sa nad jeho vyjadreniami hlbšie zamyslíte, pridáte si v hlave slovko, dve,  má to svoju logiku.

Policajti majú svoj spôsob vyšetrovania. Pán policajný riaditeľ jednu akciu komentoval takto: „Podarilo sa nám chytiť všetkých, čo sme chceli, okrem jedného. Ten sa však tak preľakol, keď videl, že sa nemá s kým spojiť, že sa prihlásil sám.“

Znovu neviem, v akej súvislosti to pán policajný prezident povedal, ale bol nadčasový. Stačí sa pozrieť na cestu, všade plno snehu a ľadu: „Ak policajt uvidí kúsok ľadu na ceste a chce byť pozitívny, tak sa musí pred ten ľad postaviť a usmerňovať dopravu.“

Mal pochopenie aj pre bežného chudobného občana: „Ľudia sú ochotní aj akceptovať, že niečo pochádza z trestnej činnosti, hlavne, že je to lacné.“

Poradil nám, ako máme pri vyjadrovaní myšlienok  nespochybňovať demokraciu: „Nemôžeme povedať, že prokurátor pochybil, s tým spochybníme celú demokraciu. Mal iný právny názor. Tak musíme povedať.“

O spôsobe reči, ktorej v danom momente všetci rozumeli, lebo boli informovaní a  vedeli o čom je reč, dokonca ani novinári nekládli ďalšie otázky, svedčí táto myšlienka: „Oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo. Stačí povedať, že my vieme, že oni vedia.“

Keď odchádzal z funkcie, na jednej tlačovej besede povedal: „Nezostáva mi nič iné, len ponuku prijať, lebo ak by som ju neprijal, tak by som sa celý život len trápil a ja sa nechcem trápiť, nech sa trápia iní, tí, ktorí si to zaslúžia. Nebudem sa teraz vyjadrovať na toto, lebo zas by som bol veľmi humorný a to nemám rád“

A ešte taký malý odkaz novinárom: „Dúfam, že budeme vychádzať tak dobre, ako sme vychádzali doteraz, kým som tu teda ešte bol, lebo keď nie, tak nie.“

No povedzte, nie je bývalý prezident Policajného zboru plk. JUDr Jaroslav Spišiak, rodák zo Želiezoviec,  najväčší policajný prezident v histórii Slovenka? V úrade bol  v rokoch 2010 – 2012 a nedá sa na neho zabudnúť.

Vždy povedal len to, čo chcel povedať a to tajomno okolo neho! Dostal sa do nezávideniahodnej pozície, v ktorej našiel svoj spôsob vyjadrovania, aby neurážal a neubližoval, aj keď argumenty mu iste nechýbali.

ZDROJ:

https://rofy.webnode.cz/spisiak-a-jeho-vyroky/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_Spi%C5%A1iak

6. január 2019