Nielen o našom školstve, ale aj o Jurijovi Gagarinovi

(5. september 2016)

   Začal sa nový školský rok a rodičia školopovinných detí premýšľajú, ako ho zvládnu. Učitelia už ohlásili štrajk, hoci verejnosť sa od nich pomaly ale isto dištancuje. Slovenský pospolitý národ im prestáva rozumieť. Vzdelávajú a vychovávajú aj deti, ktoré napriek všetkému idú v ich šľapajach a chcú byť učiteľmi. A možno ani nie.

   Vraj vyštudovať sociálnu prácu je ešte jednoduchšie ako pedagogiku. Vraj existuje jedna vysoká škola na Slovensku, ktorú zvládne každý. Vraj aj Poliak, ktorý neovláda slovenský jazyk. Použila som slovko vraj, čo môže znamenať aj  jedna pani povedala.  Bez vetra sa ani lístok nepohne, čo poviete? Možno každý študuje to, na čo si trúfa a nemyslí na svoje uplatnenie v praxi.

   Mladí ľudia dnes potrebujú papier, že absolvovali vysokú školu, aby sa dostali medzi intelektuálov. Inteligenciu, ktorá povedie túto krajinu k svetlejším zajtrajškom, ako sa hovorilo za čias socializmu. Ibaže vtedy bolo pomenej intelektuálov a viac tých, ktorí museli pracovať, aby bolo z čoho žiť.

   Prvé ponovembrové deti majú dnes 26 rokov. Základy im dala demokratická škola a zvyšok sa kde naučili? Mama a otec pracujú v zahraničí. Babky a dedkovia vnúčatá nezvládajú. Vypočula som si rozhovor dvoch asi desaťročných chlapcov:

• Ocec i mama zarobia a maš i na cigareti i na pivo i na mobil, ale co zrobime, ked nebudu vladac na nas robic?
• Ta zrobime toto, co i oni zrobili. Pujdzeme do Anglicka.
• Jednoduché riešenie. Budúcnosti sa neboja. Aký otec, taký syn, aká matka …

   Ale kto bude tvoriť hodnoty a robiť na slovenskú inteligenciu, ktorá manuálne robiť nebude, ak aj áno, tak iba v zahraničí. A akáže  je to vzdelaná inteligencia, ktorá nechápe, že o vlasť – domovinu – domov sa treba starať, zveľaďovať ho, milovať a nie iba využiť, čo sa dá a zdúchnuť za lepším.

   No vidíte a tí naši učitelia nejdú za lepším, ale pechoria sa, bojujú do poslednej kvapky potu za vyššie platy namiesto toho, aby bojovali a pechorili sa za kvalitnejšie školstvo. A vôbec, vedia, čo je v slovenskom školstve zhnité? A možno to ani nechcú vedieť? Veď kvalitnejší absolventi škôl, ktorí zostanú doma, znamenajú kvalitnejší život v krajine i vyššie platy nielen pre učiteľov.

   Možno všetko stavili na talentované deti. Niektoré už vraj študujú na dobrých zahraničných vysokých školách. Ja na tieto nadané deti neverím, iba na „nadaných“ rodičov. Každé normálne zdravé dieťa má na niečo talent, len ho treba objaviť.

   Spomenula som si na Vlak družby, šírošíru sovietsku krajinu a základnú školu v malej dedinke, v ktorej sa učil prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. Spýtala som sa jeho pani učiteľky, či sa javil ako talentované dieťa, či bol výborný žiak  už na základnej škole. Povedala mi: „Znajete, eta byl maľčik.“ (Viete, bol to chlapec.) Veľavravné.

   Spôsob, akým to povedala, tajomný úsmev, žiariace oči plné lásky,… jednoducho veľká osobnosť – učiteľka. Už určite nežije, ale spomienka na ňu je uložená hlboko v mojej duši.