NIKDY SOM NEBOL KOMUNISTOM, ALE KEBY SOM NÍM BOL, ...

Jedna stará babka od nás z dediny, ešte za socializmu, bola navštíviť svoje dcéry v USA. Keď sa vrátila, spýtala som sa jej, ako sa jej v Amerike páčilo, ako sa majú jej dcéry. Odpovedala mi jedinou vetou: „I tam treba bandurki (zemiaky) kopac.“ Jednoducho povedané: ani tam človek zadarmo nič nedostane. Keď som ju prosila, aby mi porozprávala aj niečo zaujímavé, čo tam zažila, znovu som dostala stručnú odpoveď: „Už znaš šicko (všetko) a vecej ci znac netreba!“

Každý deň sa pozerám na jej opustený dom. Pomaly chátra. Kvety v záhradke zasadila tak dômyselne, že niektoré kvitnú dodnes. A biely domček s bielym plotom mi každý deň pripomína jej slová: „Ta preco bi lem americki prezident mal bivac v bilim dome?“ Múdre a výstižné slová. Hlavne vtedy, keď slovu biely prisúdite aj iný význam – jasný, čistý, čestný, spravodlivý, … Až po rokoch som do dôsledkov pochopila význam, nielen týchto jej slov.

Ak by som sa mala držať toho, čo o politickom systéme, v ktorom som prežila väčšiu časť svojho života, hovoria niektoré dnešné „mláďatá“, musela by som skonštatovať, že môj život nestál za nič. Samozrejme, že to nie je pravda! Moja (iná) susedka, ktorá už tiež nežije, by im povedala: „Kurčata uča kuru, jak ma žic.“ A keď niekto táral do vetra, zvykla poznamenať: „Z gamby (úst) sebe ric (zadok, konečník) robi.“

Miroslav Válek v básnickej zbierke Slovo (Smena 1979) napísal: „Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč. Nehodný dotyk nech ju nepokazí. So slovami hovor, iba keď ste sami. Vyberaj ich ako drahokamy…“

Básnická zbierka sa začína venovaním: „Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom.“ Neviem, prečo to tam napísal. Hovorí sa o tom všeličo. Pre našich tínedžerov je to jasné už na prvý pohľad – určite ho komunisti donútili. Keď som bola stredoškoláčka, poézia Miroslava Válka bola veľmi populárna. Dobrovoľne, nikto nás nenútil, sme si ju vyberali a recitovali na maturitných a iných večierkoch, vpisovali do pamätníčkov.

O komunistoch sa toho nahovorilo! Možno vás bude zaujímať, ako sa o komunistoch a ich politickom systéme vyjadril Albert Einstein v knihe „To nejlepší z Einsteina“ (Nakladatelství PRAGMA, Praha 1996). Uvediem dve myšlienky zo strany 175. Prvá je o komunizme: „Značná ekonomická istota na úkor slobody a politických práv.“ Druhá je o komunistoch: „Nikdy som nebol komunistom, ale keby som ním bol, nehanbil by som sa za to.“

Moja babka sa narodila v roku 1897 a dožila sa 93 rokov. Keď som ju zaviedla k televízoru, aby videla, čo sa deje na námestiach v roku 1989, iba poznamenala: „To už ne je nič pre mne.“ Dobiedzala som, lebo som chcela počuť jej názor. Znovu bola veľmi stručná: „Verchnosc (vrchnosť) sebe furt robi a budze robic, co chce. Ta nevidziš, co robi s tima ľudzami?” To bolo všetko. Presne o päť mesiacov po zamatovo nežnej zomrela.

Aký máme zaujímavý a napínavý život! Niektorí starší ľudia, ktorí poznali moju babku, ju často citujú, keď sa ich spýtam, ako sa majú: “Jak hutorela tvoja babka, jedna psota pošla a druha psota prišla.“ (psota – núdza, bieda, chudoba) Dúfam, že to tak nebude aj po voľbách. Smer predsa nie je psota… či?

HEDVIGA IMROVÁ

uverejnené na mojom blogu v denníku PRAVDA  11. 01. 2016