O hlúpych rybách a génioch

Nedávno som si prečítala veľmi zaujímavú knihu: „Prečo jednotkári pracujú pre trojkárov a dvojkári pre štát“ (Vydavateľstvo Motýľ, 2013). Autor Robert T. Kiyosaki ma zaujal otázkami, už v úvode knihy: „Chodíme do školy preto, aby sme si našli prácu? Spočíva dôvod, aby som si našiel prácu, v tom, že budem zarábať peniaze? Ak peniaze sú tým dôvodom, prečo sa o nich potom neučíme?“

Thomasa Edisona označil jeho prvý učiteľ za zmäteného a popleteného. Nedokončil strednú školu a začal podnikať. Ani Albert Einstein neurobil na učiteľov veľký dojem. Jeden dokonca poznamenal: „Nikdy z neho nič nebude.“ Podobných príkladov je v knihe viac.

Prečo je to tak? Možno myšlienka Alberta Einsteina nám čo-to napovie: „Každý je génius. Pokiaľ budete posudzovať rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, prežije celý život s vedomím, že je hlúpa.“ Nedeje sa tak aj na našich školách? Kto sa nevmestí do šablóny, je indivíduum, kreatúra, čudák, zlý žiak.

Robert T. Kiyosaki je pesimista, čo sa týka školstva, lebo ho porovnáva s rôznymi odvetviami priemyslu, kde vládne tvrdá konkurencia: „Vyhráva ten, kto je rýchlejší, lepší a lacnejší a kto prvý príde s novou technológiou na trh.“

Kto vie, či naši pedagógovia dokážu prísť na trh s novou „technológiou vzdelávania“ a kedy? Socialistické školstvo bolo zbúrané až do základov a to nové sa ukrýva v domčeku na stračej nôžke. Minister je v domčeku a učitelia pred domčekom. Komunikujú ako ježibaba s Ivanuškom v ruskej rozprávke.

„Viete ako trojkár zvíťazí nad jednotkárom? Tak, že sa bude učiť to, čo sa jednotkár neučí.“ tvrdí Robert T. Kiyosaki. Trojkári, na rozdiel od jednotkárov, už počas štúdia premýšľali a učili sa zarábať peniaze. Vedeli, že neskôr dokážu jednotkárov zaplatiť, aby pre nich pracovali. Platia im viac, ako by im zaplatil štát. Dvojkárom nezostáva nič iné, iba robiť pre štát za nižšiu mzdu, nie sú totiž takí dobrí ako jednotkári a trojkári.

Z našich škôl vychádzajú sami teoretici. Nie každý chce byť teoretikom. Učitelia sú vo väčšine prípadov teoretici. Možno toto sa prejavuje na ich platoch. Teoretici, ktorí sa nedokážu uplatniť v praxi, ďalej rozvíjajú svoje teórie na vysokých školách, alebo nimi otravujú svoje okolie. Iniciatívu vo vzdelávaní začínajú preberať firmy, lebo „z grafov sa nenajeme“, povedal populárny politik Ján Ľupták.

14. december 2015