O učiteľoch (a) mäkkýšoch

(19. november 2016)

   Prečítala som si niektoré moje staršie príspevky do novín a musím povedať, že som sa na nich dobre bavila. Rozhodla som sa, že z nich vyberiem len to, čo je aj dnes aktuálne, nezaujímavé častí vynechám a niečo aj doplním.

   Spomínate si ešte na bývalého ministra školstva pána Kováča? Stavím sa o neviem čo, že generácia učiteľov, ktorí ho zažili, si spomenie, ku ktorým tvorom zo živočíšnej ríše ich prirovnal. Vo svojej funkcii zotrval krátko – od decembra 1989 do septembra 1990.

   Prešlo dvadsať rokov (2009) a chcela som vedieť, čo s ním tie roky urobili. S veľkým záujmom som si prečítala rozhovor, ktorý poskytol denníku Pravda. Pán Kováč vtedy tvrdil, že „pokračujeme v zničujúcej tradícii vytvárania polovzdelancov“. Tvrdil aj toto: „Tuším, že žiaden národ na svete neurobil za jedno storočie taký ohromný vzdelanostný skok. Ale aká inteligencia mohla pri tom závratne rýchlom raste vznikať? Nuž rýchlená, tak ako rýchlená zelenina.“

   Zo všetkých síl sa snažím prísť na to, o akom zrýchlení to hovorí. V prvom ročníku na ZŠ sa zrýchľovať nedá. Ani jedno písmenko predsa nemožno preskočiť.  Taký deviatacký zemepis, to je už riadne zrýchlenie. Skoro ako to storočné. Žiadne encyklopedické vedomosti, ale vlastný postoj k svetu, v ktorom žiješ. Rieky, oceány, pohoria, nížiny, prírodné bohatstvo, suroviny, fyzikálne zákonitosti planéty Zem, vývoj hospodárstva, politika, ľudské konanie a jeho následky. Fakty v malíčku a vlastný názor – postoj  k svetu. Ako si s tým poradia sivé mozgové bunky priemerného deviataka?

Tu je odpoveď jednej žiačky z 9. ročníka:

• Dajte mi otázky, povedzte, kde nájdem odpovede. Ja sa to naučím a vy mi dáte známku. Veď tu o nič iné nejde. Či áno? Potrebujem známku, aby som sa dostala na strednú školu.
• A na strednej škole tiež pôjde len o známky?
• Jasné! Potom vysoká a titul.
• A titul tiež za známky?
• Dakto za známky, dakto za peniaze, možno aj za dačo iné … Pani učiteľka, nerobte sa, že nerozumiete?!

   Keď sme začali mäkkýšmi, tak pri nich aj skončím. Deti v škole mi povedali, že  mäkké východniarske písmenko š sa dá najlepšie naučiť na vete: „Šliski šlimak še šliska po šliskej šline“. Prešla som to mlčaním a vy sa nerobte, že tomu nerozumiete!