Od bicykla ku chalupe

Dnešný blog som napísala aj preto, že som si spomenula na otázku, ktorá mi nejde z mysle: „A ti sebe mišľiš, že nam, običajnim ľudzom na valaľe treba špecialnu trasu na bicigeľ?“

Sama viem, že dedinskí chlapci vyhľadávajú komplikované trasy v lese, aby si precvičili svoju šikovnosť, ako ľahko zvládnuť terén. Nechránia si hlavu helmou, a cez to všetko prídu domov zdraví a šťastní, že terén zvládli, aj keď sú celí doudieraní.

Viete, aký je pohľad dedinčana na budovanie cyklotrás?  „Ta vidziš toto? Draha po ktorej chodza motore načisto rozbita. A teraz še ohľadni doprava a co vidziš? Asfaltka rovno pres poľo. S motorom po nej nemožeš, bo nemaš povoľeňe.“

Keď som skonštatovala, že keď sa rozhodovalo o budovaní cyklotrás, asi sa o tom diskutovalo. Cyklotrasa vo veľkom meste má predsa veľa výhod a určite s ich budovaním súhlasím. A hneď padla otázka: „A čo tak cyklotrasa vedúca mimo mesta k nejakej chate?“

A na dedinách? Aj to mi bolo vysvetlené: „Keby o peniazoch na cyklotrasu v obci rozhodovali poslanci, radšej by ich investovali do opravy ciest. Vieš, ako nakoniec skončia cyklotrasy v katastri dedín? Na konci cyklotrasy si nejaký zazobanec postaví chatu, vybaví si povolenie a jazda autom po cyklotrase nie je prekážkou, veď nejako sa tam dostať musí.“

Čo mám na to povedať? Pre mňa je postoj k tomuto problému v štádiu riešenia – jednoducho povedané, musím si to v hlave zrovnať. Hádam sa o tomto probléme niečo nové dozviem v debate pod blogom.