Od obedov k bičom a obuškom

   Za čias socializmu sa hovorilo, že deti sú živé kvety zeme. Záleží predovšetkým na dospelých, aké plody prinesú. Niektoré sú skromné malé fialôčky ukryté v tieni stromov, iné prekrásne ruže ožiarené slnkom. Predstavte si kvety čerešní, jabloní, či iných ovocných stromov s prísľubom bohatej úrody. Moja teta milovala kvety zemiakov. Rozkvitnuté zemiakové pole, keď dozrie čas, prinesie úrodu, bez ktorej si život nevieme predstaviť. Môžem sa rozpísať aj o divo rastúcich stromoch a rastlinách a prirovnať ich k deťom, ale radšej sa poberiem iným smerom.

   Všetko si vyžaduje svoju opateru, ak chceme, aby nám neskôr prinieslo úžitok. Tu nejde o to, že Richard Sulík momentálne, v širšom ponímaní, netrpí hladom, ale o to, že v každej komunite „Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc“, ako by nám zaspieval pán Werich. Poviem to polopate: Niekto je poslancom, niekto robotníkom, iný drie na poli. Sú aj iné kategórie ľudí, ba aj taká, ktorá sa nedokáže postarať o svoje potomstvo. Pripomínam, že nie je to len jej potomstvo, ale tiež potomstvo krajiny, v ktorej žije aj pán Sulík.

   Hádam vám to prinesie trochu optimizmu: https://www.youtube.com/watch?v=4MK_vNkiPRk

   Všetko, čo dáme deťom, ak sa o ne dobre postaráme, sa neskôr zúročí, aj diskutované obedy. Najradšej by som bola, keby sa všetkým deťom zaplatil aj plavecký výcvik. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí v našej republike nevie plávať. Mnohí sa k tomu hanbia priznať. Keď idú s deťmi k vode, čliapkajú sa s nimi pri brehu.

   Slovo plávať má veľa významov, lebo plávať sa dá všelikde, aj v politike. Rovnako výraz vyhrievať sa na výslní má tiež minimálne dva významy.

   Teraz vlastná skúsenosť z obdobia učiteľovania na sklonku mojej pracovnej kariéry. Bolo to pred viac ako desiatimi rokmi, ale veď v našom školstve sa predsa až tak veľa nezmenilo.

   Sociálne odkázaným rodičom na obedy pre deti prispieval štát. Vyzdvihnúť si stravné lístky u zástupkyne riaditeľa školy, bol pre niektoré chudobné deti problém. Prečo? Jedno dievčatko so mnou vyjednávalo: „A vy by ste mi pani učiteľka nemohli priniesť stravenky tak, aby to nikto nevidel?“ spýtala sa ma. Nechápala som, tak mi vysvetlila: „Viete, keď spolužiaci uvidia, že idem s Rómami žobrať o jedlo, budú sa mi posmievať.“

   Rovnako ako dospelí aj deti majú veľké i malé problémy a riešia ich im vlastným spôsobom. Nevieme, čo z nich vyrastie a nevieme, aké bôle skrývajú.  Možno niektoré ich problémy majú jednoduché riešenie. Napríklad obed zadarmo pre každé dieťa – bohatých aj chudobných rodičov.  Empatia a dobrá rada včas zmôže veľa.

   Politici majú rôzne jednoduché spôsoby, ako sa prihovoriť svojim voličom. Ján Slota kedysi dávno radil, ako si poradiť s neprispôsobivými ľuďmi, vraj by „potreboval veľký bič a malý dvor“.  Nuž a Richard Sulík rozmýšľa podobne, je tu ale malý rozdiel, malý dvor chce nahradiť vlakmi a biče obuškami. O tom (možno) niekedy nabudúce.

   Už len jeden malý dodatok z pesničky J. Ježka, J. Voskovca a J. Wericha:

„Když ten dá to a ta zas tohle,
tak všichni dohromady budeme mít dost.“

   Čo tejto spoločnosti dávajú manuálne pracujúci, to každý vidí a čo dávate vy pán európsky poslanec Richard Sulík? Vo mne najviac zarezonovali policajti vo vlakoch. Myšlienku nezastavíš – už teraz si chcete zabezpečiť viac policajtov, aby sa dal udržať poriadok v krajine, ktorej chcete vládnuť?

20. september 2018