Pán Matovič – politická smrť, či nová stratégia?
16.05.2018 19:58(10. máj 2017)
On je tiež iba človek, a nič ľudské mu nie je cudzie? Moja, už nebohá, susedka by mu poradila: „Netreba sebe z gambi ric robic“ (netreba si z úst riť robiť). Bola to múdra a vzácna žena. Vedela, že keď si z úst riť urobíš, budeš v riti.
Poviete si, prečo sa zaoberám pánom Matovičom, veď už „nestojí ani za „holubie hovienko“. Je to človek, ktorý má problémy. A keď má človek problémy, netreba do neho rýpať, ale treba mu pomôcť. A pomôcť by mu mali priatelia, ak priateľov nemá, odborníci.
Aj mne sa na jednom mojom pracovisku hrabali v súkromných veciach. Veľmi to bolelo. Pokiaľ viem, stalo sa to prvýkrát v mojom živote, tesne pred odchodom do dôchodku, a o to to viac bolelo. Dodnes to neviem stráviť.
Otvárať súkromné listy? Zdá sa vám to normálne? Mne nie. U nás doma je to tak, že každý rešpektuje súkromie toho druhého. Nepotrebujeme zákony. Je to v nás.
A čo ak pán Matovič rozmýšľa rovnako ako ja? A to ho položilo? Zrazu si uvedomil, že všetko funguje úplne ináč, ako si to predstavoval? Aj tí druhí sú prešpekulovaní rovnako, ako je prešpekulovaný on.
Chápem, akosi sa to nakopilo. Morálne zásady? Ak ich nedodrží, nedodržia ich ani jeho oponenti, asi s tým nerátal. A čo mu poradím? Nech sa vzdá poslaneckého mandátu, nech si všetko zrovná v hlave a začne od začiatku.
Božie mlyny melú pomaly… a božiemu trestu nikto neujde… A to ho horím ja, ktorá verí v harmóniu prírody a v jej zákony. Pán Matovič túto harmóniu narušil svojím velikášstvom, nadradenosťou, a ktovie čím všetkým ešte. Ľudia majú svoju múdrosť, dôstojnosť, morálne zásady, a nezáleží na tom, či sú vysokoškolskí vzdelaní, alebo sú jednoduchí, lebo im osud nedoprial študovať. A v tých jednoduchých ľuďoch, bez vzdelania, je mnoho životnej múdrosti.
Pán Matovič potrebuje pomoc. Zapísal sa v mnohých srdciach tak, ako sa zapísal. To sa nenájde nikto múdry, kto by mu dohovoril, vysvetlil, že je koniec jeho politickej kariéry? Veď politická kariéra nie je v živote človeka vôbec dôležitá. Len ak ide o život, vtedy ide o všetko. Niektorí tvrdia, ba aj on sám, že ide o život.
Netreba maľovať čerta na stenu, lebo život na Slovensku pôjde ďalej s Matovičom, alebo aj bez neho. To si fakt neuvedomuje, že je to tak? O chvíľu predsa prídu ďalší „Matovičovia“.
Kým človek žije, nič nie je stratené. Riešením nie je rezignácia, treba bojovať. Možno to nie je pre pána Matoviča prehratý boj, ale iba prehratá bitka … a možno iba nová stratégia, taká hra, o slávu, úspech, moc, … a myslím si, že predovšetkým o peniaze.
Život, alebo peniaze? Čo si zvolíte? Hovorí sa, že dokiaľ žiješ, nič nie je stratené. A k čomu ľahko prídeš, o to ľahko prídeš. Ľudové múdrosti sú iba také táraniny? Rusi zvyknú hovoriť: „Požijeme, uvidíme.“ Premýšľajte, čo tieto dve slová v sebe ukrývajú.
Ešte raz zažiari, alebo nadobro zhasne hviezda Matovič? Bol iba kamienkom na ceste, o ktorý sme zakopli? Niektorí pod ním našli poklad, iní sa zranili. A možno bol psíkom, ktorý zaštekal na karavanu, ktorá ho zaregistrovala, ale nič viac a nič menej.
POZNÁMKA:
Dnes som si prečítala tento text a rozhodla som sa (ktovie prečo) zverejniť ho pod týmto blogom:
Matovič: "Bol som za psychiatrom, nech opíše Dankovu diagnózu. Čo je na tom zlé?"
Matovič: "Môžem vám to povedať presne, lebo hneď ako som prišiel domov, som si to škrabopisom zapísal. Maximálne môže byť vymenený slovosled. Nasledovala teda nadávka a veta: „Do pondelka máš termín a vypadneš odtiaľ. Inak ti sám nájdem vlak. My ťa vyhadzovať nebudeme.“ Potom prišla znovu nadávka a keď odchádzal, dodal: „Keď s tým pôjdeš na políciu, len to celé urýchliš.“
ZDROJ:
———
Späť