Pán Poliačik asi vie rozlíšiť strašiaka od strašidla

(20. november 2016)

   V pravidelnej nedeľnej diskusnej relácii na TA3 som sa z úst pána Poliačika dozvedela, že za socializmu bol drzé dieťa. Počas spartakiády vyplazil jazyk na kameramana. Dnes z toho vytĺka politický kapitál. Vraj keby sa neudial november 1989, mal by problémy. Čo z toho vyplýva? Disidentom bol už ako dieťa.

   O tohto človeka som sa nikdy nijako zvlášť nezaujímala. Občas povedal niečo, pri čom som sa pozastavila, ale hneď som to pustila z hlavy. Aj túto informáciu som chcela pustiť z hlavy, ale o niečo neskôr sa ešte vyjadril, že verejnoprávna televízia je teraz vo veľmi dobrom stave. A toto bola pre mňa veľmi zaujímavá informácia. Chcela som vedieť kto je Martin Poliačik, prečo zo seba robí …?

   Vo Wikipédii  som si medzi iným prečítala: Magister filozofie Martin Poliačik sa narodil v roku 1980, deväť rokov pred nežnou. V roku 2006 skončil vysokú školu – Trnavskú univerzitu v Trnave. V rokoch 2003 – 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. V rokoch 2009 – 2010 bol učiteľom vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky. Teraz je poslancom NR SR za stranu Sloboda a Solidarita.

   Keby nebol vyplazil jazyk na súdruha kameramana, možno by sa dnes tak ďaleko nedostal. Ach tí komunisti! Sú to strašiaci a či strašidlá? Strašiaka zostrojili ľudia, aby plašil vtákov. Strašidlo je niečo, čo nepoznáme, ale vzbudzuje strach a naša fantázia ten strach ešte znásobí.

   Nuž a v našom prípade strašiak Poliačik  vypustil strašidlo – komunistické represálie. Ach tí komunisti! Najprv boli strašiakmi, ale už pomaly vymierajú, tak poniektorí zmenili rétoriku a menia ich na strašidlá.

   Pán Poliačik však vie byť aj anjelom a držať ochrannú ruku napríklad nad verejnoprávnou televíziou. Ale prečo? Viem, je to hlúpa otázka.