Pán prezident Kiska teoretizuje, pán poslanec Kollár to povedal na rovinu

(10. júl 2016)

   Pána prezidenta Kisku trápi vzdelanostná úroveň rómskych detí. Stanovil cieľ, ale ako sa dá dosiahnuť, to musí vyriešiť niekto iný. Mňa trápi vzdelanostná úroveň všetkých detí, samozrejme, že aj tých rómskych. Tu učitelia nepomôžu, aj keď budú mať plat, o akom zatiaľ iba snívajú. Problém spočíva v niečom  úplne inom.

   Na príklade zo života sa to dá najlepšie pochopiť. Národnostnú otázku nechajme stranou. Najtalentovanejšie deti chodia na osemročné gymnázia a do iných škôl, ktoré boli vytvorené špeciálne pre ne. Škoda len, že sa v dospelosti ich genialita kdesi vytráca.

   Ostatné deti chodia do normálnej základnej školy. Aj keď „talentovaní“ rodičia vyňali svoje „talentované“ deti zo šedého priemeru, nemôžeme konštatovať, že v normálnych triedach zostal iba šedý priemer. Zostali tam talentované deti chudobných rodičov, ale aj deti s istým stupňom debility a samozrejme aj tie priemerné, ktoré majú trochu inú predstavu o svojom živote, než akú majú ich učitelia. Sem-tam sa nájdu aj deti, ktoré sa nezmestia do kože. Trieda je živý organizmus, ktorý sa vyvíja, žije svoj život, zdokonaľuje sa. Dychtí po poznaní. Formuje si kolektív, učí sa v ňom žiť.

   Predstavte si svoje dieťa doma, keď sa učí a ich mladší súrodenec ho neustále vyrušuje, neuvedomuje si to, lebo je ešte malý. Samozrejme, že sa snažíte, aby malo vaše staršie dieťa podmienky na vzdelávanie sa, na prípravu do školy a o drobca sa zatiaľ postaráte. Nechali by ste pri ňom aj ďalšie tri menšie deti, keď sa učí? Asi by sa vaše staršie dieťa prestalo učiť, alebo …

Čo však má urobiť v škole? V triede sú dve deti, ktoré ledva zvládajú učivo, štyri deti s určitým stupňom debility, ktoré učiteľ nedokáže zamestnať na celých štyridsaťpäť minút, lebo sa to ani nedá. Musí sa predsa venovať aj normálnym deťom. Moja vlastná skúsenosť. Suché konštatovanie, ktoré chcem vymazať z pamäti, ale sa to nedá.

   Na literárnej výchove (téma sci-fi) som sa, len tak medzi rečou (skôr zo žartu) opýtala, či niekto už videl mimozemšťana a ihneď som otázku oľutovala. Všetky oči sa sústredili na mentálne postihnuté deti. Vtedy stačil iba prst na ústa. Podobných momentov s istou dávkou veselostí, ba až krutostí, bolo veľa. Deti sa potrebovali nejako odreagovať. A na kom inom, ak nie na tých, ktorí ničomu nerozumeli a ktorí boli zdrojom ich problémov.

   Iné to bolo na vychádzkach a všelijakých aktivitách školy, tam normálnym zdravým deťom mentálne postihnuté deti neprekážali a brali ich také, aké sú, neponižovali ich, neurážali.

   Spomínam si, ako sa žiaci z nižších ročníkov tešili, že až postúpia do vyšších ročníkov, zbavia sa tejto ťarchy (mentálne postihnutých detí), ktorá ich ťahá ku vedomostnému a psychickému dnu. Aj učiteľ je nešťastný, ale pomáha, ako sa len dá, vysvetľuje, aby toto obdobie, bez ujmy na zdraví a ujmy na vedomostiach, pretrpeli.

   Pre dieťa je škola pracoviskom – „robotou“, a toto si asi tie „múdre hlavy“ neuvedomili, ktoré súhlasili s tým, aby sa normálne deti vzdelávali  s deťmi s určitým stupňom debility.

   Súhlasila by som s tým aj ja, ale to by nemohli existovať ani  školy pre „mimoriadne nadané“ deti. Nech sa teda všetci učia spolu a hneď by sme videli, ako sa európskym a našim zákonodarcom v hlavách začne rozjasňovať. Hlavne tým, ktorí majú školopovinné deti. Budú súhlasiť s tým, aby sa ich deti, z ktorých rastie nová elita (mylná predstava), vzdelávali s deťmi s určitým stupňom debility?

   Poslanec Boris Kollár sa k tejto téme vyjadril a bola som prekvapená, že s tým nemal problém. Až bude skúsenejší politik, povie to zaobalenejšie a novinári budú spokojní. Nuž a učitelia o tom radšej nehovoria. Obvinili by ich, že sú rasisti, že nie sú humánni, že diskriminujú. Nie je to o rasizme, diskriminácii, ale o humanite. O humanite k zdravým deťom.

   Ešte jedno porovnanie. Je to tak, ako keby ste nútili telesne postihnuté dieťa, aby riadne absolvovalo telesnú výchovu spolu so zdravými deťmi. Dokáže byť divákom, lebo je normálne, rozumné. Dokáže sa tiež so zdravými deťmi vzdelávať. Zdravé deti sa k nemu správajú korektne, ak aj nie, učiteľ to hravo uvedie na pravú mieru.

   Dlho som zvažovala, či tento príspevok zverejním na blogu, ale odhodlala som sa. Robím to kvôli normálnym deťom. Gadžovským, rómskym, aj tým ostatným, ktorí sú na ceste k nám.

Poznámka pre reportérku TA3 – To nie učitelia pomáhali upratovačkám v prvom týždni prázdnin upratovať školu, ale upratovačky asistovali učiteľom pri upratovaní kabinetov s učebnými pomôckami. Viete si prestaviť manažéra, aby upratoval firmu? Dokumenty vo svojej kancelárii by asi upratovačke nezveril, ale odpadkové koše a vysávanie áno. Prácu manažuje rovnako, ako učiteľ vyučovací proces. Žeby  u reportérky zohral úlohu plat učiteľa a nejako sa jej to doplietlo?