Poplietol nás pápež Gregor v roku 1582

(5. december 2016)

   Verím tomu, čo má logiku. Ak niečo nemá logiku a medzi pospolitým ľudom sa pevne zakorení, prispôsobím si to podľa vlastného uváženia. Žijeme predsa v slobodnej krajine, v ktorej si každý slobodne a verejne verí komu a čomu chce.

   Podľa juliánskeho kalendára Lucia slávila svoj sviatok o 10 dní neskôr – 23. decembra. Cez zimný slnovrat sa s priateľkami bosorkami a s priateľmi bosorákmi poriadne vyšantila a po tomto šantení sa začala noc skracovať a deň predlžovať. Príslovie hovorí: „Lucia z noci upíja a dňu pridá.“ Prinášala svetlo a s ním dlhší deň. Ona totiž bola dobrá bosorka.

   V spomínanú noc ľudia robili poriadny hrmot, aby sa strigy a strigôni v ich chotári  a príbytkoch nezdržiavali. Všade poupratovali, všetko nepotrebné vyhádzali, aby si tie temné bytosti nenašli dáky úkryt, z ktorého by občas vyliezli a začali ľuďom škodiť.

   V roku 1582 sa pápež Gregor rozhodol, že zreformuje kalendár. Luciine meniny posunul o desať dní dozadu a „ukradol“ jej zimný slnovrat. Nebude predsa mátožiť a vystrájať len niekoľko dní pred významným cirkevným sviatkom. Ľudia boli celí dopletení. Ľudskú myseľ neustriehneš, nezotročíš. Ako si mali prerozdeliť zvyky, čo sa malo udiať na Luciu a čo v deň zimného slnovratu?

   A čo sa vlastne udialo s Luciou z juliánskeho kalendára? Veď 13. decembra sa noc predlžuje a deň skracuje, zimný slnovrat nastane až o 10 dní. Prečítajte si: https://www.epocasie.eu/pranostiky/12/december  Lucia teda noci upíja, ale dňa nepridá? A toto je čo za nezmysel!? Noc je kratšia, ale deň nie je dlhší? Podľa gregoriánskeho kalendára by malo platiť: Lucia dňu upíja a noci pridá.

   Len tak, medzi rečou: Komunisti to vyriešili lepšie, sviatok veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) slávili 7. novembra. A prečo nepresunuli aj Luciu? A čo už oni mali s náboženstvom!

   Postupne sa to ako-tak utriaslo, lebo Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Starý rok umiera, dni sa krátia a tajomné zlo naberá silu. Tu pomôže cesnak. Vyrovná vám krvný tlak, zabije všetko zlo, čo sa nahromadilo vo vás i okolo vás. Priblíži sa k vám len dobrý človek, ktorý vás má naozaj rád, lebo tomu zlému bosorákovi, bosorke sa cesnak hnusí.

   Lucia dostala úlohu veštice. Začalo sa hovoriť, že aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú aj mesiace v ďalšom roku. Gazdovia už nemysleli na pohanské zvyky, mali plné ruky práce, lebo o spomínaných dňoch si robili podrobné záznamy, aby vedeli, na aký rok sa majú pripraviť. Hovorilo sa, že kto počtuje, ten gazduje. Porovnávali, hodnotili a učili sa prijímať vlastné závery. Z niektorých sa stali  pranostiky. Hovorí sa: „Keď príde Lucia, nájde ju už zima.“  Ak aj nie, máme poruke inú pranostiku: „Keď Lucia na mena háby zablatí, v januári ich prať bude.“ Všetko sa dá vysvetliť. Netreba sa nechať zaskočiť. Ako pekne sa dá premiešať pohanské s kresťanským.

   Nepodarilo sa mi zistiť, kedy pohanskú bosorku vymenili za svätú Luciu, dcéru bohatých sicílskych kresťanov, ktorí žili v 3. storočí.  Donedávna som netušila, že existovala. Kdesi som čítala, že ju chceli vydať za bohatého pohana, ktorému sa páčili jej prekrásne oči. Tie si vylúpla a poslala mu ich ako dar, ktorý ho iste nepotešil. Nazlostený ju udal (v tom čase prenasledovali kresťanov). Nakoniec jej kat prebodol hrdlo. Vraj ju chceli upáliť, ale oheň ju nespálil, preto ju začali pokladať za bosorku, ale keď jej Panna Mária vrátila zrak, stala sa svätou.

   O tom, ako svätá Lucia prišla o oči, aj ako znovu začala vidieť, som si prečítala viacero verzií na internete. Bolo to pútavé čítanie.

   Mne sa páči, ako Luciu niekto poslovenčil na nazval ju Svetlanou, je predsa nositeľkou svetla, keď si jej sviatok presunieme naspäť na deň zimného slnovratu. Bosorkou je len v tú magickú noc, potom sa začne meniť na kráľovnú svetla, ktorá sa len tak jagá a svetielkuje na snehu pred našimi očami. Z nocí upíja a dňom pridáva.  Pomáha jej aj Slnko, ktoré sa vracia na našu pologuľu a prináša nám viac svetla, dodáva viac energie.

   Niekde som si prečítala, že Lucia je kráľovnou zimy, ale tou predsa bola Morena! Z toho vyplýva, že Lucia vládne iba svetlu. Ale podľa tejto stránky: https://predpovede.topky.sk/pranostiky  je svätá Lucia kráľovnou zimy, veď niekto musel nahradiť pohanskú Morenu. Svätá Lucia chcela vládnuť aj nad svetlom, preto pomaly vytláča pohanskú Luciu, veď bosorka ako bosorka, vždy sa to nejako prekrúti. A vôbec, bola pohanská Lucia nositeľka svetla, máme ju vôbec v slovanskej mytológii? Viete čo, prečítajte si o tom, ak vás to hlbšie zaujíma a urobte si vlastné závery. Netušila som, že o tejto téme nájdem toľko protichodných informácií. Zaujímavé veci sa dozviete aj na týchto stránkach:

https://www.zivotopisysvatych.sk/lucia-panna-a-mucenica/

https://server.sk/zaujimavosti/interesante/svata-lucia-patronka-slepych/

https://vianoce.sk/25411-sk/sviatok-svatej-lucie-zvyky-a-tradicie.php

https://catholica.cz/?id=4874

https://calendar.zoznam.sk/meno/Lucia

https://www.pohanstvi.net/inde.php?menu=slobog

https://atlara.wordpress.com/2012/06/22/sviatky-a-tradicie-slovanov/

Ešte taký malý dodatok:

   A súčasnosť? Nielen v našej dedine len pred niekoľkými rokmi ste po Lucii našli povyvracané smetné nádoby, povymieňané ploty, poprenášané rôzne vecí z jedného dvora do druhého, aj na koniec dediny. Jednoducho povedané –  mládež sa zabávala. Nebrali ohľad ani na to, že v dome bývali starí ľudia. Na základe akej tradície sa rozhodli pomáhať bosorkám a bosorákom robiť ľuďom zle?

   A čo bolo pred sto rokmi? Spomínam si, ako mi moja babka celá nazlostená rozprávala, že keď bola malé dievčatko (narodila sa v roku 1897), jednému sedliakovi rozobrali voz a znovu ho zložili na streche jeho vlastného domu. Na druhý deň voz nemohol nájsť a celá dedina sa na ňom zabávala. Babka také veci nemala rada. A čo už toto má spoločné so sviatkom svätej Lucie alebo pohanskými zvykmi?