Posledný novoročný príhovor prezidenta Kisku

Pán prezident Andrej Kiska sa prihováral aj mne a tu sú moje spontánne reakcie k niektorým jeho myšlienkam. Sú také od srdca. Posledný príhovor prezidenta Kisku chcem zachytiť v mojom blogu, aby som si ho o niekoľko rokov znovu prečítala. Kto vie, ako sa zmení on, ako sa zmením ja, ako sa zmení Slovensko.

„Keď som sa prihováral takto vlani, predpokladal som, že v roku 2018 budeme viac než inokedy spomínať a bilancovať. Mal to byť rok osláv okrúhlych výročí.“Prečo mal to byť rok osláv? A nebol?

„V roku 2018 sme mali spolu s priateľmi v Českej republike dôstojne osláviť nesmierny význam hodnôt slobody, demokracie, rešpektu k ľudským a občianskym právam, ktoré nám pred sto rokmi priniesla spoločná Československá republika.“ Znovu mali sme osláviť. A neoslávili sme?

„Mali sme si so zdvihnutým varovným prstom pripomínať 70 rokov od nástupu totalitného režimu, ktorý nám na dlhé desaťročia slobodu a demokraciu vzal. Aj s pomocou tankov a vojakov armád Varšavskej zmluvy, ktorí pred 50 rokmi prišli zastrašiť túžbu ľudí po spravodlivejšej spoločnosti.“ Začiatok odseku pripomína, že mali sme si … Len tak, medzi rečou – a mohli sme si vybrať?

„Mali sme s hlbokou úctou spomínať na odvahu veriacich, ktorí sa pred 30 rokmi postavili proti komunistickému režimu na Sviečkovej demonštrácii.“ A znovu slovká mali sme.

„V roku 2018 uplynulo presne dvadsať rokov, odkedy ľudia v parlamentných voľbách porazili mečiarizmus — cynický pokus zneužiť samostatnosť Slovenskej republiky na sebecké mocenské a ekonomické ciele.“ Tu už nie je mali sme. Prečo asi? O čom premýšľal pán prezident, keď písal tento odsek?

Až tu som pochopila prečo v každom odseku opakoval mali sme:

„Sám rok 2018 sa zaradil do histórie Slovenskej republiky ako ďalší prelomový osmičkový rok. Taký, v ktorom nestačilo spomínať, nestačilo pripomínať si symboliku dejinných udalostí a vysvetľovať ich význam pre našu súčasnosť i našu budúcnosť. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zmenila rok osláv a spomienok na rok, ktorý si budeme pamätať ako rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť.“  Rok 2018 zaradil medzi dôležité roky s osmičkou na konci. Jeho prezidentovanie sa zapíše do histórie.

„Museli sme sa — pre naše vlastné svedomie — poctivo opýtať, či v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka.“ Ťažká otázka, dôležité je vedieť, o akého človeka sa to jedná.

„V roku 2018 sme dozreli v spoločnosť, ktorá aj na tie najhoršie pravdy o sebe samej dokáže odpovedať zdravou túžbou po zmene. A ochotou o ňu bojovať — slušne, ale dôrazne.“ Nie vo voľbách, ale na ulici?

„Možno po týchto slovách niektorí budete krútiť hlavou. Budete pripomínať nevyriešené výzvy, problémy, krivdy a nespravodlivosti, s ktorými Slovenská republika vstupuje aj do roku 2019. Iní budú mať poruke menoslov politikov, ktorí spravodlivosť a slušnosť roky krivia. A stále veria, že sa pri moci udržia, alebo sa im podarí k moci vrátiť.“ Tak s týmto sa dá súhlasiť.

„Chcem ešte raz posmeliť všetkých, ktorým záleží na našej krásnej krajine, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko. Aby ste sa nedali odradiť tým, že veci sa nemenia tak rýchlo, ako by sme si želali. Nedajte sa znechutiť tým, že mnohým politikom iba pomaly dochádza, čo sa v roku 2018 stalo. Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Demokracia je proces. Demokracia je práca. V roku 2019 nás čaká veľa práce.“

Túto vetu som sem presunula z úvodu príhovoru: „Ako prezident Slovenskej republiky sa vám na Nový rok prihováram posledný raz.“ Dôležitý fakt, ktorý nekorešponduje s prechádzajúcim odsekom. Čaká ho veľa práce, ale v inej funkcii?

Celý príhovor si môžete prečítať tu:

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/496932-kiska-v-roku-2018-slovenska-spolocnost-obstala-ale-caka-ju-este-vela-prace/

1. január 2019