Reklama je monštrum

(2. december 2016)

   Naozaj to nie je všetko. Rovnako ako v televíznej reklame, aj ja chcem ešte niečo ponúknuť. Neviem akí vedci to zistili, z ktorej krajiny, z ktorej univerzity, ale to nie je podstatné, lebo určite myslíte na tých, čo aj ja.

   Dávnejšie som čítala, že v jednom kine urobili pokus s divákmi. Medzi obrázky na filmovom páse vlepili obrázok s reklamou na nejakú sladkosť, ktorú sa nedarilo predávať v bufete kina. Ľudské oko obrázok s napolitánkou nezaregistrovalo, ale mozog áno. Skončil sa film a ľudia netušili prečo, ale spomínanú napolitánku si kúpili. Dokonca bol o ne taký veľký záujem, že ju v bufete kina rýchlo vypredali. Možno by sa na tomto princípe dala robiť aj televízna reklama.

   Predstavte si, že pozeráte film bez reklamy, presnejšie povedané registruje ju iba váš mozog, nie však zrak.  Skončí film a vy vôbec nechápete, čo vám to len zišlo na um! Ste pevne rozhodnutý, že zajtra pôjdete do obchodu, aby ste si kúpili sprostosť, ktorá sa do vás vkradla, ani neviete ako. Vaši príbuzní, ktorí film nepozerali, nestačia sa čudovať nad toľkou nerozvážnosťou. Vaše podvedomie pracuje, jednoducho tú vec musíte mať, aj keď neviete prečo. A čo ak si takýmto spôsobom robia reklamu aj nebankové subjekty?

   Pridajme ešte viac konšpirácie a povedzme, že to tak naozaj funguje. Reklama je podľa mňa monštrum, ktoré má veľa podôb. Jedna na vás pôsobí cez vaše deti a vnúčatá, iná je vtipná a získa si vás, ďalšia je agresívna a tvrdí, že ak aj vy nebudete mať značkové oblečenie, ste jednoducho nula.

   Musí to tak fungovať, veď ako ináč si mám vysvetliť jav, ktorý sa na našom malom Slovensku doteraz neobjavil. Každý si tu robí a hovorí čo sa mu zachce, lebo jeho mozog odniekiaľ zaregistroval, že je to normálne, lebo máme demokraciu a už tu nikto nikomu nebude rozkazovať, čo sa smie a čo sa nesmie.

   Dospeli sme k anarchii? Neexistuje u nás autorita, ktorú by sme rešpektovali. Vláda nevládne, ale bráni sa. Parlament musí najprv prijať zákony pre poslancov, až potom prídu na rad zákony pre nás ostatných. Nuž a dovtedy sme nútení žiť v džungli. Veď kto by už u nás skúmal reklamy pôsobiace na mozog, podvedomie. A máme vôbec ešte nejakých vedeckých pracovníkov? Sme odkázaní na cudzích vedcov,  na cudzie univerzity a potom to takto u nás vyzerá.