Sirôtka

Existujú drobné, na prvý pohľad nepodstatné epizódky v živote, ktoré si zapamätáme na celý život a nechápeme prečo. Niektoré sa nečakane aj niekoľkokrát objavia. Možno nám chcú niečo naznačiť a my tomu nerozumieme, tak ako v mojom príbehu o sirôtke.

Chodila som na prvý stupeň základnej školy. Do triedy vošla nová súdružka učiteľka a v rukách držala kvetináč, v ktorom bol zasadený guľatý ostnatý kaktus. Postavila ho na stôl. Zapôsobila nielen na mňa, ale aj na ostatných v triede. Bola mladá, sympatická, v pekných letných šatách a nesmierne milá.

Dodnes si pamätám lúče slnka, ktoré prenikali do triedy cez okno starého kaštieľa a vytvárali takú zvláštnu atmosféru. Kaktus bol z jednej strany žiarivo zelený a na druhej strane tmavý. Vrhal tieň. Vysvetlila nám, že aj svetlo a tieň sa dá nakresliť. Toto sa mi navždy vrylo do pamäti.

Posledných 7 rokov svojej pracovnej kariéry som učila na základnej škole. V jeden pekný slnečný deň prišlo za mnou dievčatko: „Pani učiteľka, chcem vám niečo ukázať.“ Bola som zvedavá! V ruke držala výkres. Po chvíľke pokračovala: ... to ste namaľovali vy, keď ste chodili na základnú školu.“ a podala mi výkres. Bol môj. Bola na ňom sirôtka. Bola naozaj pekná.

Spomínané dievčatko chodilo do školy v tej istej dedine ako ja. Po rokoch tam upratovali a zbavovali sa starých výkresov a mnohých iných nepotrebných vecí. Pani riaditeľka povedala deťom, že ak sa mi niečo zapáči, môžu si zobrať domov. Dievčatko si vybralo môj výkres. Vtedy ešte netušilo, že ju budem učiť. Keď videla, ako ma to dojalo, darovala mi ho.

Uplynul krátky čas a ja som stretla svoju pani učiteľku výtvarnej výchovy a ruštiny. Povedala mi, že vždy, keď ma stretne, spomenie si na sirôtku, ktorú som namaľovala na hodine  výtvarnej výchovy. Výkres sa jej veľmi páčil a nechala si ho ako názornú pomôcku. Keď odišla do dôchodku, nechala ho v škole.

Táto zvláštna zhoda okolností ma primäla k tomu, aby som sa zamyslela nad tým, kam by sa uberal môj život, keby sa výtvarné umenie stalo mojou prioritou. Život ma ale posunul úplne iným smerom. Viem štrikovať, háčkovať, šiť i vyšívať, ale nikdy som sa nevenovala maľovaniu, aj keď mnohé obrazy, nielen slávnych majstrov, ma vedia vyprovokovať k premýšľaniu rovnako, ako dobrá kniha.