Sľubujete, že ju máte a ju nedáte

(28. december 2016)

   Každé ráno si zapnem rádio – Slovenský rozhlas. Najprv si vypočujem, akú skvelú stanicu som si vybrala, potom mi niekoľko minút vysvetľujú, čo budú v priebehu dňa vysielať, vyzvú poslucháčov, aby im zavolali, prípadne napísali, lebo na nich čaká odmena. Téma diskusie je daná a poslucháči sa jej chytia a rozprávajú, a rozprávajú, a rozprávajú… Teší ich, že sa môžu vyrozprávať a majú aj poslucháčov.

   Vyrozprávajú sa aj moderátori, polichotia si, požartujú, čo-to prezradia o svojej rodinke. Slovo striedajú  pesničky, väčšinou v angličtine. Potom znovu ubezpečenie, že som si vybrala tú najlepšiu stanicu, to najlepšie vo vzduchu.

   Správy sú veľmi skromné, veď kto by sa už tým v dnešnej dobe od skorého rána zaoberal. Na správy a politické debaty majú expertov, ktorí majú vyhradený čas v inom termíne.

Samozrejme, že niekedy vysielanie Slovenského rozhlasu nezvládam a občas ich aj vypnem, ak sú pesničky priveľmi škrekľavé a rozprávanie priveľmi nudné.

   Ján Werich kedysi dávno povedal: „Vždy je lepšie hovoriť s rozumným človekom o niečom hlúpom, než s hlupákom o niečom rozumnom.“

   A ja teraz neviem, či sú moderátori Slovenského rozhlasu rozumní a tárajú hlúposti, alebo sú hlúpi a robia sa múdrymi. V jednom aj druhom prípade by to mohlo byť zaujímavé, ale nie je. Chyba bude v niekom inom.

Odľahčím to, lebo čochvíľa tu bude Silvester:

Východniar píše list frajerke:

„Pisala ši, že napišeš a nepišeš. Ta čomu pišeš, že napišeš, ked nepišeš. Ked pišeš, že napišeš, ta napiš a nepiš, že napišeš a nepišeš."

Poslucháč píše do Slovenského rozhlasu:

"Sľubujete kvalitu, ale ju nemáte. Prečo ju sľubujete, že ju máte, keď ju nemáte. Keď sľubujete, že ju máte, tak ju dajte a nesľubujte, že ju mate a ju nedáte."