Sme civilizovaní, ale kašleme na ... , vyznávači Islamu asi nie

(27. júl 2016)

   Stále menej si uvedomujeme, že rôzne znaky a symboly sú tu od začiatku ľudskej civilizácie. Zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní ľudských bytostí. Niektoré symboly som si našla na internete. Dospela som však k záveru, že koľko ľudí, toľko názorov, preto som to napísala po svojom.

   Pentagram – hviezda s piatimi cípmi je symbolom ľudskej bytosti. Ak ho otočíte a horný cíp sa dostane dole, stane sa symbolom diabla. Pentagram má aj mnoho iných významov.

   Hexagram bol dávnym symbolom židovského kráľovstva. Šerifská hviezda sa mu veľmi podobá,  má šesť cípov a slúži ako policajný odznak v niektorých štátoch USA. Ak niekto povie Dávidova hviezda, človek si spomenie na Hitlera, ktorý ju degradoval na označenie istej skupiny ľudí.

   Kríže majú mnoho rôznych podôb a každý symbolizuje niečo iné. Vezmime si hákový kríž. Je spájaný so slnkom, životnou silou. Adolf Hitler ho trochu pootočil a už bol z neho symbol nacistickej strany. Existujú aj iné varianty hákového kríža – antická, keltská, kresťanská…

   Teraz zdanlivo odbočím od témy. Bola som v slávnom Medzinárodnom tábore mieru Artek (nečíta sa to Arťek, ale tvrdo Artek) na Kryme. Bolo to niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. Ak len trochu naznačíte v debate, že máte záujem, rada sa s vami podelím o skúsenosti. Kamarátka mi povedala, že ma Artek zmenil na nepoznanie.

   Bolo tam mnoho detí z rôznych krajín sveta. Spomenula som si na kratučký rozhovor s našimi pioniermi – deťmi. Boli také talentované, múdre, inteligentné, všetky delegácie nám ich závideli. Výber z celej ČSSR sa vydaril.

   Mali sme so sebou naše štátne symboly, ak by sme ich náhodou potrebovali. Aj sme ich potrebovali. Deti mali svoje pekné pionierske rovnošaty na slávnostné príležitosti. Ináč chodili v artekovskom oblečení. Ich oblečenie, okrem spodnej bielizne a osobných vecí, zostalo zamknuté v jednej miestnosti. Stali sa Artekovcami sivodnia (dnes) Artekovcami vsigda (navždy). Nedá sa to vysvetliť, je to tak. Deti mi po skončení tábora napísali dojemné listy plné nadšenia. Taká by som bola šťastná, keby sa mi znovu ozvali. Nebola som vtedy až taká šťastná ako ony, ale s odstupom času, to hodnotím ináč.

   Ale poďme k téme. Jedno dievčatko sa ma v tábore spýtalo: „Súdružka vedúca, prečo si aj my nemôžeme odviazať pionierske šatky a mávať nimi, povzbudzovať našich kamarátov v športovom turnaji?“ Ináč, vyhrali sme veľa medailí a našli sme si veľa obdivovateľov.

   Dievčatka som sa spýtala: „A vieš, čo symbolizuje naša pionierska šatka? Vieš, na čo musíš myslieť, keď si ju uväzuješ na krk, keď máš oblečenú pioniersku rovnošatu?“ Odpoveď nenechala na seba dlho čakať. „Naša pionierska šatka je červená. Červená znamená krv tých, ktorí ju preliali za našu slobodu.“ Len čo to vyslovila, zamyslela sa. „Chceš so mnou o tom hovoriť?“, spýtala som sa. Povedala: „Nie, budem o tom premýšľať.“

   O niekoľko dní sme šli navštíviť pamätník, ktorý bol venovaný ľuďom, ktorí položili svoje životy v druhej svetovej vojne. Kvety nám darovali na jednej oficiálnej návšteve. Naše československé dievčatko položilo kvet k spomínanému pamätníku, dôstojne sa uklonilo a po ňom tento akt zopakovali všetky naše deti, nakoniec aj my, prekvapení vedúci. Muž a žena, ako to zvyčajne v pionierskych táboroch býva. Na naše veľké prekvapenie v kladení kvetov pokračovali aj ďalšie delegácie. Boli medzi nimi aj západní Nemci, Japonci, Američania,  …

   Viete, čo tým chcem povedať? Úcta k tým, ktorí položili životy v druhej svetovej vojne za slobodu a úcta nielen k vlastnej krajine, ale aj úcta k symbolom, ľuďom, ich krajinám. Toto je mier.

   „Ja som Charlie!“ Pamätáte  sa? Vyslovil sa tak aj náš minister zahraničných vecí. Opakovali to po ňom mnohí. Ja nie som Charlie, ja nesúhlasím s tým, čo zverejnil časopis francúzskeho satirického magazínu Charlie Hebdo v roku 2015. Bola to urážka islamského náboženstva. Čo ste čakali?

   Možno si my už nectíme symboly, ako by sme mali, iní áno. Malo tomu rozumieme. Iní áno, ale po svojom. Úcta k ich symbolom, k ich ľuďom, toto je naše nešťastie. Provokujeme, a čo čakáme? Vďačnosť a úctu za kúsok chleba a vody, a strechu nad hlavou?

   Konfúciov citát „Svetu vládnu znaky a symboly, nie slová či zákony.“ Toto platí aj dnes. Kým si to neuvedomíme, čakajú nás problémy.

   A ešte taká malá poznámka na záver.  Horná časť plaviek na jednom prsníku so slovenskou vlajkou a slovenským štátnym znakom a na druhom prsníku s európskou vlajkou a hviezdičkami. Spodná časť plaviek vpredu so znakmi európskej únie a vzadu si pravdepodobne vytierame zadok do slovenskej vlajky so štátnym znakom. (Reklama 4KA, ktorú som dostala do schránky)

   Toto je naša úcta k symbolom? Príkladov je veľa. Americká vlajka ako rohožka pred dvere, ktorú ponúka internetový obchod? Nabudúce si na dolnú časť ženských plaviek – na zadok namaľujeme Ježiša Krista a vpredu Pannu Máriu? A na jednom prsníku bude Ježiš Kristus a na druhom prorok Mohamed? Tak si predstavujete úctu k symbolom, tradíciám, histórii?

   Nesúhlasím s masovým prísunom ľudí s inými tradíciami na naše územie, ale aj my robíme chyby. Bojím sa budúcnosti, lebo sme stratili nad všetkým kontrolu. Sme dav. Dôležité je, kto je náš múdry a prezieravý európsky vodca. Ja neviem, kto to je.