O socializme a Petrovi Colotkovi

Keď zomrie človek, je to na dlho, hovorí francúzske príslovie. Nezáleží na tom, ako dobre ste ho poznali, zanechal po sebe stopu. Čím väčšia osobnosť, tým hlbšia stopa. Ani si neuvedomíte a začnete prehodnocovať aj svoj život.

Peter Colotka sa stal predsedom Vlády SSR (Slovenskej socialistickej republiky) v roku 1969. V roku 1968 som sa stala ekonomicky aktívnou občiankou. V roku 1988 z funkcie predsedu vlády odišiel a všetci sme sa začali pripravovať na veľkú zmenu. Pod pokrievkou to vrelo. Myslím si, že vedel to, čo mnohí iba tušili. Aj moja mama. Zadumane sa pozerala na naše rozkvitnuté muškáty a poznamenala: „Naše muškáty sú ako socializmus, nádherne kvitnú, ale korene majú zhnité.“ Možno celkom nevyhnili …

Prvých štyridsať rokov svojho života som prežila v rozvíjajúcej sa socialistickej spoločnosti. V socialistickej škole ma naučili ako sa mám správať, čo si smiem a čo nesmiem dovoliť voči iným a musela som sa podriadiť zákonom, ktoré v tomto ohraničenom ľudskom spoločenstve fungovali. Desatoro nahradil Morálny kódex budovateľa komunizmu. Bolo to vlastne to isté, len vyjadrené inou terminológiou, inými slovami.

Ako fungovali socialistické zákony v praxi? Prežila som ich na vlastnej koži. Neviem to vyjadriť výstižnejšie, ako autor tohto videa:

https://www.youtube.com/watch?time_continue=73&v=TCt4dwbdktc

Kedysi dávno, za hlbokého socializmu, mi jedna stará babka povedala, že človek, ktorý zomrie na veľký sviatok, je Bohu milý. Práve na Veľkonočnú nedeľu – najväčší kresťanský sviatok (21. apríla 2019) vo veku 94 rokov zomrel komunista Peter Colotka. Pán Boh mu doprial dlhý život. Nechajme ho odpočívať v pokoji.

24. apríl 2019