Syndróm hromadenia

(6. január 2018)

   Koľkí z nás ho majú?  Niet odborníkov, ktorí by nás tejto choroby zbavili. Má svoje charakteristické znaky a prichádza pozvoľna, nenápadne, ani si ju v začiatkoch neuvedomujeme. Najprv je nám ľúto vyhodiť toto, potom tamto, nejakú zbytočnosť si kúpime, lebo si myslíme, že ju budeme potrebovať, inú dostaneme s objednaným tovarom ako bonus, jednoducho možností, ako sa zaplaviť haraburdím, je veľa.

   Môj syn ma neustále presviedčal, aby som sa aspoň raz pozrela na americký animovaný seriál Mestečko South Park. Neverila som, že vo mne niečo zanechá. A zanechal – zachránil ma pred najvyšším piatym stupňom hromadenia – žiť v odpadkoch. Verím, že sa v roku 2018 z tejto choroby nadobro vyliečim.

   Veľa nepotrebných vecí som zdedila. Každá mi pripomína nejaký pekný zážitok, spomienku a ťažko sa s nimi lúčim. Mnohé sú uložené v škatuliach, do ktorých občas nahliadnem. Nie sú to drahé veci, ale pre mňa majú hodnotu, ktorú im sama pridelím.

   Spomenula som si, ako si kedysi dávno pán Suchý kúpil knôt. Ak ste zabudli, ako to dopadlo, tu sa to dozviete:

https://www.youtube.com/watch?v=H7A_qN-mc8M

   Je pravda, že som veľa použiteľných vecí darovala a veľa išlo do zberu a niektoré skončili v odpadkoch. Triedila  a zbavovala som sa zbytočností celý rok 2017 a v roku 2018 sa to konečne skončí. Viem, že takéto problémy má mnoho ľudí. Ani si neviete predstaviť koľkí z nich nám závideli vyprataný pôjd, keď sme opravovali strechu na dome. Iní, postihnutí hromadením, si iba povzdychli: „Tu by sa zmestilo toľko vecí!“

   Vrátim sa k Mestečku South Park. Bolo v ňom aj veľa, podľa mňa, sprostostí, ale vystihli dobu napríklad aj tým, že spolu s hlasom človeka, ktorý rozprával o liečbe syndrómu hromadenia, znela v pozadí svojská hudba, aby slovám dodali na vážnosti. Potrebovali ste zbystriť pozornosť, aby ste rozumeli o čom je reč.

   Tak isto to zvyknú robiť mnohí súčasní tvorcovia programov a šíri sa to ako mor. Ak nie hurónsky smiech, tak hudba v pozadí a rôzne svetelné efekty. Už len čakám, kedy bude takáto hudba v pozadí znieť pri novoročnom príhovore prezidenta, na tlačových besedách politikov a možno aj v hlavných správach. Hlavne, že je všade šum a hluk, a veľa trblietavých svetielok. Toto všetko je odpad. Vydolovať z toho hodnotu, je skutočné umenie. Všetko treba robiť s mierou, přiměřeně, ako zvyknú hovoriť bratia Česi. Aj hluk, aj svetlo, aj hromobitie, aj šum dažďa, ak je ich priveľa, škodia.

   Na syndróm hromadenia sa dá nahliadať z rôznych uhlov pohľadu. Boli sviatky a nie každý odolal toľkým dobrotám. Napchával sa a napchával, všetko v sebe hromadil. Veď človek je preto, aby žil a nežije preto, aby jedol. Znamená to, že ak zje viac, ako spotrebuje, to viac môžeme nazvať odpadom, až kým nakoniec nedosiahneme piaty stupeň. Máme čo robiť, aby sme v sebe upratali, Veľká Noc je tu čo nevidieť, a bude ďalšie hromadenie.

Každý je zodpovedný za poriadok v sebe i okolo seba, ak je mentálne a telesne zdravý.

   Chcela som písať aj o celospoločenskom – slovenskom, možno aj celosvetovom hromadení, ale zatiaľ nemám dostatok inšpirácie. Snáď sa to raz stane. A možno svet bude v takom dokonalom poriadku, že to už nebude treba, ak niekto stlačí menší alebo väčší gombík.

6. január 2018