Vytrhnuté z mojej diplomovky

Gustáv Husák sa narodil v 10. januára 1913. Utrela som prach z kníh, ktoré som dlhšie nezobrala do rúk a padol mi zrak na moju diplomovú prácu. Ako to súvisí s posledným prezidentom éry socializmu?

Téma, pri ktorej sa možno dnes niekomu nôž vo vrecku otvára: “Miesto záujmovej činnosti v komunistickej výchove mládeže“ Práca má podtitulok s osobitným zreteľom na kultúrnu záujmovú činnosť. V I. kapitole píšem o tom, ako si výchovu mladej generácie predstavovali Marx, Engels, Lenin, Gottwald a Husák.

Snáď bude niekoho zaujímať, ako si predstavoval výchovu mladých ľudí Gustáv Husák. Ak si chcete čítanie spestriť, predstavte si, v čom by Andrej Kiska s Gustávom Husákom súhlasil a v čom nesúhlasil v súvislosti s výchovou dnešných tínedžerov.

Citujem zo svojej diplomovej práce:

Gustáv Husák odporúča, aby sa problémy mladej generácie riešili komplexne. Neustále treba mať na zreteli, že cieľom komunistickej výchovy  je všestranne a harmonicky rozvinutá osobnosť, pripravená na život a prácu v socialistickej spoločnosti.

Na základe pochopenia cieľa komunistickej výchovy i súčasných podmienok, treba v Socialistickom zväze mládeže utvárať jednotný výchovný systém. Na jeho tvorbe sa má podieľať mladá generácia. Program Socialistického zväzu mládeže musí vychádzať z programu rozvoja socialistickej spoločnosti. Tak sa mládeži umožní, aby sa podieľala na živote spoločnosti a súčasne s tým spĺňala výchovný cieľ.

Na I. zjazde Socialistického zväzu mládeže v septembri 1972 Gustáv Husák hovorí o úlohách pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti: „Čo je však revolučným cieľom dnes, po víťazstve pracujúceho ľudu? Revolučným cieľom je rozvíjať socialistickú spoločnosť, zdokonaľovať ju, rozvíjať ekonomiku a podmienky pre život ľudí samotných, vytvárať jednoducho spoločnosť všestranne vyspelejšiu a šťastnejšiu.“ 

Gustáv Husák pripomína, že sa treba neustále vracať do minulosti a učiť sa z nej. Rovnako, ako všetky predchádzajúce, aj dnešná generácia hľadá svoje miesto a uplatnenie v spoločnosti. Záleží len na nás, ako uspokojíme túžby mladého človeka po sebauplatnení, či dosiahneme pozitívne alebo negatívne výsledky. Treba sa vyhýbať chybám minulosti a nájsť také formy práce, ktoré by uspokojovali a rozvíjali záujmy a potreby mladých ľudí vo všetkých oblastiach činnosti, ale treba myslieť aj nato, „že moderný človek má aj vyššie ciele, že sú aj voľajaké ušľachtilé predstavy o spoločnosti, za ktoré aj niečo obetuje, za ktoré sa angažuje.“ 

Mladá generácia sa díva na problémy spoločnosti zo svojho vlastného hľadiska, má svoje vlastné názory, ktoré si utvára na základe vlastných skúseností, ale je dôležité, aby sme ju naučili vidieť problémy spoločnosti z triedneho pohľadu. Treba jej vytvoriť široký priestor pre aktivitu, umožniť jej, aby sa zúčastňovala na práci orgánov strany, odborov, Národného frontu. 

Skúsenosti musí získať vo verejnej a politickej práci a do tejto práce priniesť svoj elán a nadšenie. Stranícke, štátne a spoločenské orgány, ale predovšetkým Socialistický zväz mládeže a jeho Pionierska organizácia musia vychovávať mladých ľudí tak, „aby videli zmysel svojho života, svoje uplatnenie v aktívnej, uvedomelej, zodpovednej práci pre rozvoj socialistickej spoločnosti.“    

Mládežnícka organizácia musí vytvárať podmienky pre bohatú záujmovú činnosť, v ktorej budú rozvíjať svoje schopnosti a talent tisíce mladých ľudí. Treba hľadať novú formy práce, ale nezabúdať na hlavné poslanie Socialistického zväzu mládeže, že má pomáhať Komunistickej strane Československa v náročnej príprave na život a prácu v socialistickej spoločnosti.

Citáty sú z knihy: Gustáv Husák: Budúcnosť patrí mladým, Smena, Bratislava 1973

No, takého myšlienky zneli v období socializmu všade okolo vás už od chvíle, keď ste sa nalodili. V mojom prípade 40 rokov. Podľahli im Andrej Kiska (chcel byť komunistom), Miroslav Lajčák (bol komunistom) i mnoho ďalších hviezd nášho kapitalistického politického neba. Podľahla som im aj ja. Magický a nežný November 1989 nebol čarovným prútikom, ktorý z jedného dňa na druhý všetko zmení. Niektorí ľudia to ale dokázali, striasli zo seba socializmus, a bolo. Iným to dochádzalo neskôr. Hovorí sa: „Kto zaváha, nežerie.“ A tých, ktorým to dochádzalo neskôr je veľmi veľa, a ako sa s tým s ubiehajúcimi rokmi vyrovnávajú? …

Tak rada by som si v nejakej publikácii prečítala ucelený názor o tom, čo si o výchove mladej kapitalistickej generácie myslí súčasný prezident Andrej Kiska. Odporučte mi, prosím, aspoň nejaké jeho vystúpenie, príhovor, ak už publikácie niet.

Dva odkazy na dokreslenie toho, čo píšem:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Hus%C3%A1k

https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Kiska

Tak a teraz sa zahrám na mladú, neskúsenú, ivestigatívnu novinárku a vytrhnem myšlienku z kontextu prezidentovho novoročného príhovoru a dám ho do inej súvislosti, než ako to myslel on:  „V roku 2018 sme dozreli v spoločnosť, ktorá aj na tie najhoršie pravdy o sebe samej dokáže odpovedať zdravou túžbou po zmene. A ochotou o ňu bojovať — slušne, ale dôrazne.“ a spýtam sa: Za akú zmenu chce, pán prezident Kiska  bojovať slušne a dôrazne? Vidíte, aké čudo z vytrhnuté kontextu vyšlo? Len ho rozvinúť, vsunúť niekoľko konšpiračných myšlienok a na svete je„investigatívny“ blog.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/496932-kiska-v-roku-2018-slovenska-spolocnost-obstala-ale-caka-ju-este-vela-prace/

A tak sa dnes všeobecne vyjadruje o komunistických politikoch, socializme a o každom, kto je nepohodlný. Trháme kontext na malé kúsky a využívame ich pre vlastnú potrebu, aby sme si poskladali vlastný obraz o spoločnosti v ktorej sme žili a žijeme.

Poznámka – „Kontext je súvislá časť textu, z ktorej možno určiť vzájomné vzťahy medzi jazykovými, kompozičnými alebo tematickými jednotkami.“

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kontext_(jazykoveda)

10. január 2019